Petr Sepeši

Detstvo a štúdiá

Narodil sa v Brezne, ale v roku 1962 sa rodina odsťahovala do západočeskej Aše. Neskôr otec rodinu opustil,^[2] Petr teda vyrastal s o dva roky mladším^[2] bratom Janom.^[3] Vychovávala ich matka Lýdie, ktorá pracovala na nočných smenách v pekárni a neskôr našla uplatnenie v textilke.^[2] Na základnej škole už ako druhák spieval v detskom zbore. Od sesternice dostal prvú gitaru, na ktorú sa po čase naučil hrať a skladal prvé autorské pesničky. Ako trinásťročný vyhral spevácku časť súťaže Puškinov pamätník.^[2] V Ľudovej škole umenia sa učil hre na klavíri, na bicie aj na basgitare. Po základnej škole chcel ísť na priemyslovku,^[2] ale nakoniec nastúpil na Stredné odborné učilište technické v Aši, kde vyštudoval odbor mechanik textilných strojov a následne pracoval v textilke Tosta Aš.^[4][5]

Hudobné začiatky 1976–1982

Ako šestnásťročný založil na škole kapelu menom Appendix. „Skúšali sme v škole nad jedálňou a hrali na diskotékach a na zábavách. Keď sa však v polroku učitelia pozreli na náš prospech, odniesli nám nástroje na povalu a kapela sa rozpadla,“ spomínal neskôr Sepeši.^[2] V tom čase začal chodiť na hodiny spevu a venoval sa športu – hral futbal, nohejbal, behal a boxoval. Medzi jeho obľúbených spevákov patrili Karel Gott, Marie Rottrová, Stevie Wonder či Taco.^[2] V roku 1978 sa prvýkrát prebojoval na celoštátny festival talentov Mladá píseň Jihlava, kde síce kvôli tréme neuspel, ale spriatelil sa tam s Petrom Kotvaldom.^[2][6] Petr Sepeši mal neskôr v pláne štúdium konzervatória, ale než sa stačil pripraviť na prijímacie skúšky, bol povolaný od 1. októbra 1980 na základnú vojenskú službu do Unhošte. Na vojne založil hudobnú skupinu, s ktorou spieval v okolí Unhošte. Tiež vystupoval sám len s gitarou a s vlastnými pesničkami, za čo získal striebornú medailu v celoarmádnej súťaži amatérskych spevákov.^[2]

Duo s Ivetou a Petrove vrcholné roky 1983–1985

V roku 1983 sa s vlastnou piesňou Slůvka opäť dostal na Mladou píseň a stretol tu Ivetu Bartošovú, s ktorou začal spolupracovať. Stalo sa tak čiastočne aj na popud hudobných manažérov, ktorí pre mládež hľadali nového Chladila so Simonovou.^[2][6] V Jihlave vtedy zvíťazila Ingrid Kalmanová,^[7] Petr obsadil 2. miesto a 3. miesto si vyspieval Pavol Habera,^[8] ktorý sa rovnako ako Sepeši narodil v stredoslovenskom Brezne. Iveta Bartošová skončila na 4. mieste a k tomu získala Cenu poroty za interpretačný výkon.^[9]

Okrem spoločného natáčania s Ivetou si Petr v roku 1983 zaspieval aj sólovo na festivale Sovietska pieseň v Přerove a o rok neskôr na jej celoštátnom finále v Ostrave. A práve sovietska pieseň pod názvom Máme stejný osud bola Petrovou prvou pesničkou, ktorá vyšla na doske. Na prvom spoločnom singli sa objavila Ivetina sólovka To mě nenapadá a Petrov Den, kdy nejsem s ní, ktoré predtým zazneli v ich prvom televíznom vystúpení v programe Sejdeme se Na výsluní.^[2] Ich druhý singel obsahoval piesne Knoflíky lásky a Červenám. Tento singel sa niekoľko mesiacov držal medzi najpredávanejšími malými doskami Supraphonu a zvíťazil aj v rozhlasovej súťaži Start. V siedmom ročníku ankety profesionálnych diskotekárov - Diskoslavík 1985 - skončil na 4. mieste v kategórii Najuznávanejšie domáce skladby.^[2]

Petr a Iveta vystúpili v ďalších programoch Česko-slovenskej televízie, ako napríklad Vysílá studio Jezerka, Hitšaráda, Šest ran do klobouku, Dva z jednoho města, Šestý den je sobota, Televízní klub mladých či Silvestr. Ich prvým manažérom bol šéfdramaturg Česko-slovenského rozhlasu a skladateľ Pavel Vaculík.^[2] Dvojica spolupracovala s Tanečným orchestrom Československého rozhlasu, ktorý riadil Felix Slováček. „Felix nám v mnohom poradil a z ničoho nerobil drámu. Dokonca sa dokázal na javisku zasmiať a vytvoriť pohodu. Čoskoro z nás spadla počiatočná nervozita a napätie a rád som sa s ním rozprával,“ spomínal po čase Sepeši.^[2] Nahrávali aj s Orchestrom Česko-slovenskej televízie, ktorý riadil Václav Zahradník. Na pódiách sa predstavili v koncertnom programe Josefa Laufera a jeho skupiny Golem a svoje duety spievali aj v Lucerna bare (dnes Lucerna Music Bar). Petr v Zlatom sláviku 1983 obsadil 73. priečku, rok nato bol štrnásty a v Diskoslavíku sa umiestnil v prvej päťke.^[2] Redakcia časopisu Týdeník Televize usporiadala spolu s Česko-slovenskou televíziou anketu popularity Televizní rolnička (od roku 1985 Zlatá rolnička a od roku 1991 TýTý). V tejto ankete roku 1984 obsadili v speváckej kategórii 10. miesto. Ďalšou skúsenosťou dua bolo vystupovanie v programe Rodinná show Františka Janečka a jeho skupiny Kroky. Hlavnou hviezdou tu bol Michal David a ako hostia v nej vystupoval rad spevákov, napríklad Pavel Horňák, Sagvan Tofi, Markéta Muchová, Jan Cézar, Arnošt Pátek, Marcela Holanová alebo Josef Melen.^[2]

Iveta s Petrom boli tiež členmi tímu AMFORA (Amatérské fotbalové rarity), ktorý tvoria speváci, herci alebo bývalí športovci.^[10] Asi prvý a súčasne posledný zápas Sepeši odohral 16. júna 1985 v Zákolanoch u Kladna.^[11] Iveta tam odštartovala zápas svojim prvým čestným výkopom.^[11]

Po spevákovej smrti sa jeho partnerke Márii Kovalskej narodil ich syn Petr.^[12]

Úmrtie

V júli 1985 prerušila dvojica kvôli Ivetine zápalu mandlí turné po Sovietskom zväze a vrátila sa do Česko-Slovenska.^[13] Iveta Bartošová podstúpila operáciu mandlí a odišla sa zotaviť k rodičom do Frenštátu pod Radhoštěm.^[14] Petr Sepeši nasadol do ich spoločného auta Škoda 100 a vyrazil na západ Čiech.^[15] V médiách sa už od roku 1985 objavuje informácia, že spevák prišiel o život práve pri tejto ceste do Aše,^[15] čo však vyvracia Petrov brat Jan. Ten o posledných bratových dňoch uviedol, že (po Petrovom príchode) boli spolu na tenise vo Františkových Lázňach a na obed sa vrátili do Aše. Spevák potom opäť odišiel do Františkových Lázní, snáď za kamarátmi. O Petrovej smrti sa rodina dozvedela až od tety ráno 30. júla 1985.^[3]

Zahynul pri autonehode na železničnom priecestí (P319) vo Františkových Lázňach na Americkej (vtedajšej Leninovej) ulici pri reštaurácii Bílá labuť,^[16] asi okolo 22. hodiny 29. júla 1985, kedy mieril znovu do Aše.^[14]

Aj v prípade samotnej nehody existujú minimálne tri verzie. Tá prvá hovorí o tom, že spevák zastavil pri priecestí so závorami, na ktorom sa práve spustila signalizácia. Spevák sa po určitej dobe asi rozhodol, že zariskuje. Závoru síce obišiel, ale na koľajniciach mu buď prestal bežať motor automobilu, alebo sa práve v osudový moment stretol s vlakom.^[15] Podle Svatavy Bartošové, Ivetinej matky, zohrala úlohu pri nehode spevákova divoká povaha.^[17]

Druhú verziu ponúka Sepešiho neskorší manažér Tomáš Gottlieb. Treba podotknúť, že Gottlieb nebol udalosti prítomný. Zrejme na základe svedectva iných sa domnieva, že keď spevák zo stretnutia odchádzal, nemal na aute rozsvietené svetlá. Priatelia na neho údajne mávali, aby zastavil, že mu nejdú svetlá. On si asi myslel, že mu mávajú na cestu. Ako sa pozeral dozadu, tak mu auto na priecestí prestalo bežať a on ho už nerozbehol.^[14]

V apríli 2024 sa redakcii Chebského denníka ozval Čestmír Věrný, ktorý 29. júla 1985 mal Sepešiho stretnúť v skupine priateľov vo františkolázeňskej reštaurácii Gruzie. „Boli sme jedni z posledných ľudí, čo sme videli Petra Sepešiho na žive. O nehode neviem nič, nebol som pri tom, ale viem, že spomínaný prejazd, kde sa nehoda stala, mal niekoľko dní, asi dva alebo tri, poruchu, a to takú, že závory boli celý čas stiahnuté, teda nefungovali. Cez deň tam na priecestí stál pracovník železnice so žltou zástavkou a podľa jeho pokynov autá prechádzali prejazdom so stiahnutými závorami, večer a v noci tam už žiadny pracovník železnice nebol, ale autá tadiaľ stále prechádzali, za tichej benevolencie Verejnej bezpečnosti, možno sa teda domnievať, že Peter Sepeši už týmto miestom prechádzal s tým, že autá prechádzali aj keď boli závory dole. Keď sa večer vracal, zrejme do Aše, opäť týmto miestom prechádzal a možno nemal pocit, že robí nejaký priestupok.“ Čestmír Verný dodal, že Verejná bezpečnosť fakt o poruche závor a prechádzaní priecestí štýlom rozhliadni sa, a keď nejde vlak choď, do spisu o vyšetrovaní nehody neuviedla.^[18]

Petrova matka k tejto udalosti neskôr podotkla: „Tam tiež skončili aj mnohé moje a Ivetkine nádeje, túžby, sny a ciele.“^[14]

Je pochovaný na mestskom cintoríne v Aši. Matka Lýdie zomrela dva roky po svojom synovi.^[14] Iveta Bartošová Petra Sepešiho prežila o necelých 29 rokov.

Odraz Petra a Ivety v kultúre

Ako spomienku na Petra naspievala Iveta Bartošová v roku 1985 pieseň Cesta je stále stejná.^[19] Jedná sa o coververziu skladby Cherish od americkej skupiny Kool & the Gang. Autorkou českého textu je Lucie Stropnická.^[20]

Po Sepešiho smrti sa na československej hudobnej scéne utvorila dvojica Petra Zámečníková a Jiří Strnad. Petra a Jiří sú známi hlavne vďaka piesni Lítáme v tom, ktorú kvôli podobným hlasom niektorí poslucháči považujú za Ivetinu pieseň.^[21] Petra Zámečníková súťažila na Mladé písni Jihlava 1984 a odniesla si Cenu divákov.^[22]

V rokoch 2021–2024 natočil režisér Michal Samir minisériu Iveta.^[23] Ivetu Bartošovú hrá Anna Fialová a Petra Sepešiho stvárnil Vojtěch Vodochodský.^[24]

• Petr Sepeši aj Petr Fiala pomenovali svoje prvé kapely po častiach ľudského čreva: Sepeši – Appendix, Fiala – Slepé střevo (dnes skupina Mňága a Žďorp).
• V pôvodnom klipe piesne Slůvka z roku 1984 si rolu učiteľa zahral Luděk Kopřiva, jeho študentku stvárnila Markéta Fišerová.^[25]

Iveta Bartošová a Petr Sepeši

• 1984 To mě nenapadá/Den, kdy nejsem s ní – Supraphon, SP (číslo albumu 1143 2865) (podtitul: z televizního pořadu SEJDEME SE NA VÝSLUNÍ)

• 1984 Knoflíky lásky/Červenám – Supraphon, SP (číslo albumu 1143 2919) (podtitul: z televizního pořadu SEJDEME SE NA VÝSLUNÍ)
• 1984 My to zvládnem/Snad jednou najdu průvodce – Supraphon, SP (číslo albumu 1143 2951)
• 1985 Medové dny/Tak málo si mě všímáš – Supraphon, SP (číslo albumu 1143 3019)
• 1985 Blázni tenisoví/S dovolením – Supraphon, SP (číslo albumu 1143 3039)
• 1985 Knoflíky lásky (duety s Ivetou Bartošovou) – Supraphon, LP
• 1998 Knoflíky lásky – Bonton Music, CD (reedícia + 7 bonusov)
• 2007 Knoflíky lásky – Supraphon, CD (reedícia)

• Ani náhodou – Iveta Bartošová a Petr Sepeši – (Petr Hannig / Václav Hons)
• Blázni tenisoví – Iveta Bartošová a Petr Sepeši – (Pavel Vaculík / Václav Hons) – 1985
• Červenám – Iveta Bartošová a Petr Sepeši – (Pavel Vaculík / Jan Krůta) – 1984
• Den je jak má být – Iveta Bartošová a Petr Sepeši – (Stanislav Chmelík / Václav Hons)
• Já to tušil hned – Petr Sepeši – (Pavel Vaculík / Miroslav Černý)
• Knoflíky lásky – Iveta Bartošová a Petr Sepeši – (Pavel Vaculík / Jan Krůta)
• Medové dny – Iveta Bartošová a Petr Sepeši – (Karel Svoboda / Zdeněk Rytíř)
• My to zvládnem – Iveta Bartošová a Petr Sepeši – (Pavel Vaculík / Miroslav Černý)
• Něco za něco – Iveta Bartošová a Petr Sepeši – (Petr Hannig / Jaroslav Machek)
• S dovolením – Iveta Bartošová a Petr Sepeši – (Stanislav Chmelík / Miroslav Černý)
• Snad nám to vyjde – Iveta Bartošová a Petr Sepeši – (Felix Slováček / Miroslav Černý)
• Tak málo si mě všímáš – Iveta Bartošová a Petr Sepeši – (Pavel Vaculík / Zdeněk Rytíř)
• Zázrak se může stát – Iveta Bartošová a Petr Sepeši – (Petr Hannig / Václav Hons)
• Zítra zavolám zase – Iveta Bartošová a Petr Sepeši – (Stanislav Chmelík / Michal Bukovič)