Súbor pamiatok k osobnosti Andreja Hlinku

Národná kultúrna pamiatka SR č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu: 365[2]

Kostol pochádza z prelomu 13. a 14. storočia a bol postavený v ranogotickom slohu. V 16. storočí bol prestavaný v renesančnom slohu a v 17. a 18. storočí prešiel barokovými úpravami.V roku 1905 bol zvolený za farára Andrej Hlinka a v kostole slúžil až do konca svojho života v roku 1938. Na prelome 19. a 20. storočia prešiel prestavbou v duchu historizmu, pri ktorej si zachoval renesančno-barokový charakter. V 1940 roku prešiel interiér významnými úpravami a v roku 1964 opravou.

Zaujímavosti kostola:

• Zvon Andrej uliaty zvonolejárom z Banskej Bystrice A. Sladičom roku 1506. Je najstarším zvonom na Liptove.
• Pôvodná gotická krstiteľnica
• Okenné vitráže v južnej časti kostola sú dielom Ľudovíta Fullu.

V kostole sa nachádzajú aj diela A. Belopotockého, J. Hanulu a E. Massányiho.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mauzóleum Andreja Hlinku

Národná kultúrna pamiatka SR č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu: 10557[3]

Mauzóleum je jednou najvýraznejších kultúrno-architektonických dominánt Ružomberka. Nachádza sa pod južnou časťou kostola sv. Ondreja. Pôvodne bolo planované ako pamätník obetiam prvej svetovej vojny. Po smrti A. Hlinku vtedajšie obecné zastupiteľstvo prijalo návrh, že bude vybudované mauzóleum Andrejovi Hlinkovy. Projekt vypracoval Jozef Švidroň.Interiér mal pôvodne dve časti, v prvej bola kaplnka Panny Márie s erbom mesta, sarkofág bol umiestnený vlavo za dvojkrídlovou bránkou. Na vonkajšej stene mauzólea boli vytesané tabule, jedna so zákonom o zásluhách A. Hlinku z apríla 1939 a na druhej bol menoslov padlých Ružomberčanov v prvej svetovej vojne. Slávnostné otvorenie mauzólea sa konanalo 31. októbra, z príležitosti prenesenia pozostatkov A. Hlinku z pôvodného hrobu na cintoríne do mauzólea. V septembri 1944 roku bol počas SNP nálet slovenského lietadla^[4]. Preto a tiež z obáv pred prichádzajúcim frontom boli pozostatky A. Hlinku premiestnené v marci 1945^[5] na neznáme bezpečné miesto. Snahy o ich nájdenie doteraz nepriniesli pozitívny výsledok. Po roku 1948 bolo mauzóleum zamurované a priečelie sa premenilo na pamätník obetiam prvej a druhej svetovej vojny. V rokoch 1990 – 1991 pristúpilo mesto k obnove mauzólea, interiér bol upravený skoro do pôvodného stavu, katafalk, podlaha a zábradlie sú pôvodné, sochu panny Márie nahrádza kríž podľa návrhu akad. mal. Jána Kudličku, akad. mal. Pavla Ruska a Ing. arch. Mariána Goča a tiež podklad. V interiéri je tiež socha A. Hlinku od akad. sochára Fraňa Štefunka. Roku 2003 pribudla originálna presklená rakva v ktorej bol A. Hlinka v čase prechodného umiestnenie v krypte Dómu sv. Martina v Bratislave.

V roku 2007 sa pred spomienkovou akciou na 100 výročie Černovskej tragédie urobili úpravy fasády hrobky a tiež bol inštalovaný viacjazyčný informačný panel pre turistov.

Otváracie hodiny:
júl – august
Utorok – sobota 10:00 – 16:00^[6]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mestská radnica (Ružomberok)

Národná kultúrna pamiatka SR č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu: 368[7]

Historická radnica je dominantou Námestia A. Hlinku. Je novorenesančná budova v južnej časti dvoj, v severnej časti trojpodlažná budova, v ktorej sa v súčasnosti nachádza Mestský úrad. Budova má štvorkrídlový pôdorys s átriom vnútri. Na ľavej strane čela je nárožná valcová veža. Radnicu postavili v rokoch 1895 až roku 1897. Stojí na mieste pôvodnej radnice získanej mestom roku 1810, tzv. Šustríkovskej kúrie zo 17. storočia. Kvôli pádu vežičky pri ktorej zahynuli piati robotníci, bola kolaudácia až 6. apríla 1899 a radnica sa do nej nasťahovala 12. januára 1900, po tom čo ju posvätil farár Anton Kurimský^[8].

Radnica bola postavená podľa projektu Štefana Michalíka a Štefana Angyala. V roku 1937 bola vykonaná úprava interiéru podľa projektu Jozefa Uhlára a Štefana Martoníka. V južnej časti Radnice bola na dvoch poschodiach umiestnená v rokoch 1900 – 1985 rímskokatolícka fara, v ktorá je spojená s pôsobením Msgre. Andreja Hlinku a to od 4. apríla 1905 až do jeho smrti 16. augusta 1938. V súčasnosti je budova sídlom Mestského úradu.

Okrem pamätnej tabule A. Hlinku sú na budove umiesnené ešte:

• Busta a pamätná tabuľa Robertovi Williamovi Seton-Watsnovi – anglický historik a publicista, podporovateľ zriadenia česko-slovenského štátu
• Pamätná tabuľa Karola Sidora – novinár a politik

• Gymnázium sv. Andreja – bývalá rímskokatolícka chlapčenská ľudová škola, postavená 1932 – 1933, podľa projektu Vojtecha Donera a Mikuláša Makovického. Na jej stavbu A. Hlinka finančne prispel
• Bývalé piaristické gymnázium, kláštor a kostol – komplex barokových budov postavený v rokoch 1729 – 1889 piaristami. Po pozvaní jezuitov 5. augusta 1922 do Ružmberka spišským biskupom Jánom Vojtašákom a a. Hlinkom, sa roku 1922 stali majetkom jezuitov. A. Hlinka navštevoval v rokoch 1877 – 1881 nižšie triedy piaristického gymnázia.
• Detský domov – bývalý rímskokatolícky sirotinec a chudobinec. Projektovaný roku 1934 Vojtechom Donerom a postavený v tom istom roku. Stavbu robila firma Jaroslava Bursíka. A. Hlinka poskytol nemalé finančné prostriedky na stavbu^[9].
• Liptovské múzeum – nachádza sa v ňom stála expozícia A. Hlinku. Postavené bolo v roku 1935 – 1937, vzniklo na základe súkromných zbierok bratov Kűrtyovcov.
• Pamiatky černovskej masakry – objekty spojené s A. Hlinkom a Černovskou tragédiou, Kostol ružencovej Panny Márie, pamätný rodný dom A. Hlinku, pamätník obetiam a miesto streľby
• Kultúrny dom Andreja Hlinku – polyfunkčná budova postavená pre Ružomberský katolícky kruh v rokoch 1927 – 1928 ružomberskými staviteľmi Ondrejom Janečkom a Jozefom Peškom.