Samuel Dobroslav Štefanovič

• otec: Ján Štefanovič
• matka: Anna rod. Drobová
• manželka: Karolína rod. Pirovská
• syn: Miloš Vladimír Štefanovič (1854 – 1904) – slovenský politik a Mojmír Karol Štefanovič

Študoval na nižšom gymnáziu v Banskej Bystrici, pokračoval v Gemeri. Bol jedným zo študentov bratislavského evanjelického gymnázia, ktorí ho v roku 1844 spolu s Ľudovítom Štúrom demonštratívne opustili. V roku 1844 sa v Liptovskom Svätom Mikuláši stal spoluzakladateľom spolku Tatrín.

Roku 1847 vychovávateľ v Záriečí, profesor na nižšom gymnáziu v Banskej Bystrici (1847 – 1848). Notár Meštianskeho vzdelávacieho spolku v Banskej Bystrici (1848).V rokoch 1848 – 1849 sa zapojil do povstania a spomína sa ako jediný slovenský dobrovoľnícky povstalecký kapitán, odporca spolupráce s viedenským dvorom. Bol tiež jedným z iniciátorov memorandového zhromaždenia v roku 1861.

Predstaviteľ radikálneho krídla slovenských národných síl v revolučnom hnutí, ako pansláv prenasledovaný. Rozvíjal myšlienky utopického socializmu. Autor politických a literárno-kritických článkov i recenzií.

Od roku 1872 sa venoval publicistike a v roku 1887 založil vlastný časopis Svetlo.^[1]

V roku 1975 previezli jeho ostatky na Národný cintorín v Martine.

• hrob s náhrobníkom a vlastným epitafom na Národnom cintoríne v Martine
• dva portréty od M. Jiránka (lept, 1905)
• rukopisná pozostalosť v LAMS

Matica slovenská si pripomenula dvestoročnicu Samuela Štefanoviča spolu s ostatnými dvestoročnicami štúrovcov priamo pri jeho hrobe na Národnom cintoríne po Národnom pochode mestom Martin v lete roku 2022.^[2]

Politológ Eduard Chmelár ho označuje (Slovo, 2006) ako prvého slovenského ľavicového novinára a zdôrazňuje, že koncipoval vlastný program, ktorý bol založený na zlepšení ekonomických a sociálnych pomerov, reforme cirkvi, školstva a hlbokom demokratizme^[1]. Štefanovič píše: „Štát má prevziať  povinnú školskú dochádzku do 14 rokov. Kňazstvo má byť platené štátom a ľud má byť oslobodený od všetkých cirkevných a školských poplatkov…“^[2]

Dejiny slovenského povstania spracovali tak Mikuláš Dohnány ako aj Samuel Štefanovič. Štefanovič ho vydáva pod pseudonymom Očitý svedok a celý text je k dispozícii v službe Google knihy.^[3] Štefanovič povstanie poňal kriticky a poukázal aj na chyby dobrovoľníckeho vojska na Myjave. Napriek jeho silnej kritickosti voči Štúrovi napokon vo svojej knihe uvádza: „Štúrovi ohľadom na jeho dobrú vôľu a žertvovanie sa záujmom a blahu slovenského národa, ale hlavne ohľadom  na oživotvorenie  našej najpôvodnejšej slovansko-slovenskej reči, všetka česť, vďaka a pamäť! Zásluhy jeho o národ náš  sú dozaista  nielen úcty, ale aj  nasledovania hodné. No koriť sa otrockým spôsobom výnimočnej osobnosti jeho, bolo by práve to najohavnejšie zneuctenie opravdových zásluh jeho!“ Štefanovič však povstanie poňal kriticky a poukázal aj na chyby dobrovoľníckeho vojska na Myjave.^[2]

• Slovenské povstanie z roku 1848/9. Na základe pravdy a skutočnosti sostavil Očitý svedok (Nákladom autora. Tlač Adolf Horovitz. 1886)
• Slovenské povstanie z roku 1848 – 1849 (Tatran Brat. 1988, pôv. vyd. Trnava 1886)
• Naša politika, Liptovský Mikuláš, 1906