Schöne Náci
Schöne(r) Náci, vlastným menom Ignác Lamár (* 11. august 1897, Petržalka – † 23. október 1967, Lehnice) bol neodmysliteľnou súčasťou koloritu bratislavských ulíc a kaviarní takmer 40 rokov. Jeho pamätníci ho poznali ako slušného, tichého a chudobného človeka, vždy pekne oblečeného, vo fraku s cylindrom a paličkou.
| Schöne Náci | |
| Známa postava Bratislavy 20. storočia | |
 | |
| Rod. meno | Ignác Lamár |
|---|---|
| Narodenie | 11. august 1897 Petržalka, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
| Úmrtie | 23. október 1967 (70 rokov) Lehnice, Česko-Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Schöne Náci |
Pôvodne bol cukrársky učeň, neskôr kulisár, pomocník u obuvníka, nosič uhlia a tiež prášil koberce, okrem toho chodil po dvoroch a spieval.
Jeho socha v životnej veľkosti, ktorá je dielom akademického sochára Juraja Meliša a často je terčom útokov vandalov, stojí pri kaviarni Mayer na Hlavnom námestí.
Zomrel vo veku 70 rokov v Krajskej tuberkulóznej nemocnici v Lehniciach.
Pesničku o Schöne Nácim má vo svojom repertoári skupina Lojzo, ktorá ju aj nahrala na svoj album Ticho po plešine.
O Schöne Nácim tiež bola vydaná knižka Volali ho Schöne Náci, ktorá je jeho beletrizovaným životopisom.[1]
Pochovaný bol v neoznačenom hrobe na miestnom cintoríne v Lehniciach. Tabuľka s jeho menom pribudla pár mesiacov pred jeho prevezením do Bratislavy.
V septembri 2007 jeho telesné pozostatky vďaka úsiliu spoločnosti Ferdinanda Martinengu previezli a pochovali na Ondrejskom cintoríne[2] v Bratislave. Pochovaný je vedľa ďalšieho známeho Bratislavčana, Júliusa Satinského.
Referencie
Externé odkazy
 | Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |