Strofa
Strofa (iné názvy: sloha, zastarano sloka[1]) je uzavretá rytmická, významová, intonačná, obvykle i syntaktická básnická jednotka skladajúca sa z minimálne dvoch veršov.[2] Jej samostatnosť sa zvýrazňuje grafickým odčlenením od zvyšku strof.[2] Tradične mávajú strofy jednej básne jednotnú stavbu (totožný počet rovnako rytmicky organizovaných veršov, rovnaké usporiadanie rýmu).[2]
Typy strof
Jedným z delení, podľa ktorého možno strofy roztriediť je počet veršov. Antická verzológia rozdelila strofy na nasledovné:[3](s. 172)
- distichton – dva verše
- tristich – tri verše
- tetrastich – štyri verše
Okrem vyššie uvedených gréckych termínov sa v slovenskej verzológii pre trojveršovú strofu používa aj výraz terceto a pre štvorveršovú kvarteto.[3](s. 172) Ďalej existuje kvinteto (päť veršov), sexteto (šesť veršov) a pod.
Okrem počtu veršov môžeme pri delení vziať do úvahy aj stopovú organizáciu strofy, rozvrh rýmov v nej a pod. Ak sa berie ohľad aj na tieto atribúty, poznáme napr. tieto typy strof:
- tercína – Trojveršová strofa talianskeho pôvodu najčastejšie zložená z päťstopových jambických veršov s typickým rozvrhnutím rýmov (každý rým sa v básni objaví trikrát).[3](s. 173)[4]
- ritornel – Trojveršová strofa podobná tercíne s odlišným usporiadaním rýmov (schéma aba cdc efe – druhý verš sa nerýmuje).[5]
- stanca – Osemveršová strofa talianskeho pôvodu obsahujúca desaťslabičné verše jambického spádu so schémou rýmu abababcc.[3](s. 174)
- nona – Deväťveršová strofa talianskeho pôvodu, ktorá vznikla rozšírením stancy o jeden verš, ktorý sa nerýmuje s predošlými.[3](s. 174)
- decima – Desaťveršová strofa provensalského pôvodu skladajúca sa z rýmovaných (podľa schémy abbaaccddc alebo ababacdccd) osemslabičných veršov spočiatku trochejského, neskôr i jambického spádu.[6]
Strofy je možné deliť i na základe autorov, ktorí ich vytvorili, napr. sapfická strofa podľa starogréckej autorky Sapfo.[3](s. 172)
