Trumanova doktrína
Trumanova doktrína bola vyhlásená 12. marca 1947 americkým prezidentom Harrym Trumanom. Riešila predovšetkým otázku Grécka a Turecka. Išlo o poskytnutie vojenskej a hospodárskej pomoci týmto dvom štátom, aby sa predchádzalo ich včleneniu do sovietskej zóny. Obsahovala záväzok Spojených štátov brániť demokraciu vždy a všade.
22. mája 1947 prezident Truman podpísal zákon o pomoci Grécku (Agreement on Aid to Greece)[1], čo podľa niektorých znamenalo začiatok studenej vojny[2]. Vojnové spojenectvo USA a ZSSR sa tým zmenilo na otvorené nepriateľstvo v súboji o rozširovanie sféry alebo zóny vlastného vplyvu.
V nadväznosti na túto doktrínu vznikol o rok neskôr americký Marshallov plán, ako program hospodárskej pomoci najmä nekomunistickým európskym štátom.
V súvislosti s Trumanovou doktrínou sa často hovorí o koncepcii „zadržovania" alebo "zadržiavania" (ang. containment policy) komunizmu. Tento pojem použil ako prvý George F. Kennan. Šlo o politiku voči Sovietskemu zväzu a štátom, ktorým bol vnútený komunistický režim, ktorá mala zadržať rozširovanie ich sféry vplyvu.
Referencie
Iné projekty
Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Truman Doctrine (v angličtine)
 | Tento článok týkajúci sa politiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Trumanova doktrína na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).