Volga

O iných významoch výrazu Volga pozri Volga (rozlišovacia stránka).

Volga (rus. Волга, po tatársky İdel, İdil alebo İtil, po mordvicky Рав) je s dĺžkou 3 530 km (podľa niektorých odborníkov 3 430 km; pred výstavbou priehrad 3 690 km^[1]) najdlhšia rieka Európy. V antike bola známa pod menom Atil, v gréckej podobe Rha.

Volga
rus. Волга
rieka
Volga v Jaroslavli
Štát	Rusko
Regióny	13  - Tverská oblasť  - Moskovská oblasť  - Jaroslavlianska oblasť  - Kostromská oblasť  - Nižnonovgorodská oblasť  - Marijsko  - Čuvašsko  - Tatársko  - Samarská oblasť  - Saratovská oblasť  - Volgogradská oblasť  - Astrachánska oblasť  - Kalmycko
Mestá	26  - Ržev  - Tver  - Dubna  - Kimry  - Rybinsk  - Jaroslavľ  - Kostroma  - Kinešma  - Nižný Novgorod  - Bor  - Kstovo  - Čeboksary  - Zelenodolsk  - Kazaň  - Uljanovsk  - Toljatti  - Samara  - Syzran  - Balakovo  - Saratov  - Marks  - Engels  - Kamyšin  - Volgograd  - Volžskij  - Astrachaň
Hlavné prítoky
- ľavostranné	Kama
- pravostranné	Oka
Zdrojnica
- poloha	Valdajská vrchovina, Tverská oblasť
- výška	225 m
- súradnice	57°15′31″S 32°28′22″V / 57,25861°S 32,47278°V / 57.25861; 32.47278
Ústie	Kaspické more
- poloha	Astrachánska oblasť
- výška	–28 m
- súradnice	45°50′30″S 47°58′17″V / 45,84167°S 47,97139°V / 45.84167; 47.97139
Dĺžka	3 530 km
Povodie	1 361 000 km² (136 100 000 ha)
Prietok	Volgograd
- priemerný	8 060 m³/s
Tok a povodie Volgy
Wikimedia Commons: Volga
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Pramení vo Valdajskej vrchovine (po rusky Валдайская возвышенность) pri dedine Volgoverchovie, 228 metrov nad morom a ústi v Kaspickom mori (-28 m n. m.), má spád len 256 m.

Do Volgy vteká asi 200 riek, v jej povodí je 151 000 riek, potokov a sezónnych tokov na ploche 1 361 000 km². Ako vodná magistrála spája Volga severnú, strednú a západnú Európu s Kaspickým morom a strednou Áziou. Priemerný ročný prietok je 258 miliárd m³. Ale nemá úmorie, keďže ústi do Kaspického mora.