Waffen-SS

Vyvinuli sa postupne z 200-člennej jednotky Hitlerovej osobnej stráže ešte v období, kedy Hitler nebol kancelárom, ale vodcom NSDAP. V roku 1929 mal rovnako ako Röhm s SA aj Himmler so svojimi SS vojensko-politické ambície. Po Röhmovej poprave Hitler ubezpečoval, že Reichswehr zostane jedinými ozbrojenými silami Nemecka.

Základom pôvodnej ochranky Adolfa Hitlera bola takzvaná Leibstandarte SS Adolf Hitler, ktorá bola vytvorená Heinrichom Himmlerom na Hitlerovu žiadosť a bola mu kedykoľvek plne k dispozícii. Jednotka vznikla 17. marca 1933 a velil jej Josef „Sepp“ Dietrich. Waffen-SS tvorili organizačne jednu zo zložiek SS^[1].

V roku 1934 bolo v rámci SS vytvorené SS-Verfügungstruppe, ktorému velil generál vo výslužbe Paul Hausser. Väčšina členov budúcich Waffen-SS sa vtedy regrutovala z bývalých Freikorps a prešla nadštandardným vojenským výcvikom. Do marca 1935 boli Verfügungstruppe rozdelené na 5 práporov (Sturmbanne) o celkovej sile 3500 mužov. Boli to prápory č. 1 Oberbayern, č. 2 Elbe, č. 3 Sachsen, č. 4 Ostfriedland a č. 5 Brandenburg. Neskôr, keď bola v marci 1935 zavedená v Nemecku všeobecná branná povinnosť boli ozbrojené oddiely SS reorganizované na dva pluky (Standarten) po 5000 mužov, išlo o pluky Deutschland a Germania. V auguste 1938 svojim nariadením (Führererlass) Hitler umožnil vytvorenie divízie SS s vlastným delostrelectvom.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny boli Waffen-SS nasadzované do bežných vojenských akcií na fronte. Ich zložka SS Totenkopfverbände (vedené Theodorom Eickem) vykonávali stráž v koncentračných táboroch. Neskôr sa tieto oddiely de facto osamostatnili a predstavoval samostatnú ozbrojenú zložku nezávislú od Waffen-SS.

K jednotke Verfügungstruppe boli na začiatku vyberaní iba vhodní jedinci, dobrovoľníci. Muži museli byť veku medzi 17 a 22 rokov a vysokí najmenej 180 cm. Nacisti verili, že takéto oddiely, v prípade že budú vybavené modernými zbraňami budú nadradené bežným vojenským jednotkám svojou vysokou morálkou aj výcvikom^[2]. Členovia Waffen SS boli, spočiatku v drvivej väčšine dobrovoľníci, často bývalí členovia Hitlerjugend, ktorí prešli pomerne prísnym výberom. Až v neskoršej fáze vojny, kedy už obyčajný nábor nestačil pokrývať ťažké straty, ktoré jednotky SS utrpeli na frontoch, boli do týchto jednotiek naberaní príslušníci aj inými spôsobmi. Noví príslušníci Waffen-SS prechádzali kvalitným fyzickým ako aj vojenským výcvikom. Súčasťou prípravy bola aj dôkladná ideologická príprava zahrňujúca štúdium viacerých nacistických a rasistických myšlienok, ktoré mali pomáhať realizovať. Každý vojak SS prešiel výcvikom so streľnou zbraňou, po ktorom mohol nasledovať i ďalší špeciálny výcvik napr. s výbušninami či v ovládaní ťažkej techniky. Waffen-SS tak dostával podstatne lepší výcvik, než väčšina Wehrmachtu. Prístup dôstojníkov a poddôstojníkov k vojakom bol tiež podstatne iný, než vo väčšine nemeckej armády. Vojaci Waffen-SS boli veľmi cenní a ich velenie si ich veľmi vážilo. I preto v jednotkách Waffen-SS panoval o niečo voľnejší režim, než bolo v nemeckej armáde zvykom. Medzi veliteľmi a vojakmi panovala často kamarátska atmosféra, v jednotkách bolo údajne časté i tykanie nadriadeným. Waffen-SS mali lepšie prídely jedla a celkovo lepšie podmienky. Panovali však značné rozdiely v kvalite jednotlivých jednotiek. Predovšetkým tankové a motorizované divízie (1. až 5. divízia) boli zásobené podľa možností tou najlepšou technikou a výstrojom. Nebolo tomu však v priebehu celej doby ich existencie. Na začiatku druhej svetovej vojny boli jednotky Waffen-SS vyzbrojované staršími zbraňami (prevažne skonfiškovanými v česko-slovenskej a rakúskej armáde). Konfiškovaná a koristná výzbroj horšej kvality bola tiež typická pre niektoré menej významné jednotky tvorené na východnom fronte z kolaborujúceho miestneho obyvateľstva.

Vo Waffen-SS bol spočiatku braný veľký dôraz na „rasovú čistotu“, vojna však spôsobila vážny nedostatok vhodných dobrovoľníkov z radov Nemcov a čoskoro v SS už neslúžili iba „rasovo čistí“. Okrem toho sa k SS pridalo množstvo etnických Nemcov tzv. Volksdeutsche, jednak z okupovaných krajín ako aj z krajín nemeckých satelitov, ako bolo i Slovensko. Neskôr počas vojny preto SS označovali ako paneurópsku armádu, v ktorej etnickí Nemci tvorili okolo 40% stavu. Ostatnú časť vojakov SS tvorili iné národy, zväčša kolaborujúci cudzinci z podmanených zemí. Boli to najmä Dáni, Francúzi, Azerbajdžanci, Flámi, Valóni, Fíni, Nóri, Holanďania, Slováci, Chorváti, Bosnianski moslimovia, Litovci, Estónci, Ukrajinci aj Rusi. V SS bolo dokonca aj menšie množstvo Indov a Britov (resp. obyvateľov zemí Britského impéria). Vojaci všetkých týchto krajín boli nazývaní Freiwilligen (Dobrovoľníci), a väčšina z nich, mala svoje vlastné jednotky.

Jednotky SS sa zúčastnili väčšiny veľkých nemeckých ťažení počínajúc inváziou do Poľska v roku 1939. Významnú úlohu zohrali pri bojoch v rámci operácie Weserübung, v roku 1940 sa ďalej zúčastnili na bleskovej vojne v krajinách západnej Európy. Operovali na Balkáne, kde sa zúčastnili útoku na Juhosláviu a Grécko, no v týchto oblastiach sa podieľali i na boji proti partizánom. Po vpáde do ZSSR, boli významnou oporou nemeckých síl počas bojov. Zaznamenali úspechy nielen pri útočných operáciach ale aj pri obrane. V bojoch o Leningrad zohrali významnú úlohu pri bojoch na rieke Volchov, kde SS za ťažkých strát odrazili útok silnejších sovietskych síl a významne prispeli k stabilizácii frontu. Ďalším z ich veľkých úspechov bol úspešný protiútok pri Charkove, kde II. tankový zbor SS pod vedením Paula Haussera výrazne prispel k nemeckému víťazstvu a zastaveniu sovietskeho postupu od Stalingradu. V následnej bitke v Kurskom oblúku sa stretli so silnou obranou Červenej armády, ktorá pre tankových granátnikov pripravila vo svojej rozvrstvenej obrane peklo. Najmä straty pechoty, často spôsobené veľkým vyčerpaním jednotiek, boli na nemeckej strane vysoké. Tankové jednotky SS však v okolí Kurska zaznamenali rad úspechov a zúčastnili sa i najväčšej tankovej bitky pri Prochorovke. Mnohé jednotky sa zúčastnili na boji proti partizánom v Bielorusku, na Ukrajine a v Poľsku, kde spáchali rad vojnových zločinov a zverstiev. Známe je i nasadenie jednotiek SS na západe. 12. divízia SS Hitlerjugend, napr. zohrala významnú úlohu v bitke v Normandii. V bitke o Ardeny bola jednou z hlavných nemeckých útočiacich síl 6. tanková armáda SS. Proti SNP zasahovalo tiež viacero jednotiek SS. Najznámejšie z nich boli 18. divízia tankových granátnikov SS Horst Wessel, či 2. brigáda SS Dirlewanger, tá sa stala známou najmä kvôli výčinom svojich príslušníkov počas Varšavského povstania.

Jednotky Waffen-SS sa podieľali na množstve vojnových zločinov. Prvé z nich sa udiali už pri vpáde do Poľska. Ďalších zločinov sa dopustili napr. proti britským vojnovým zajatcom pri meste La Basée Canal, kde Fritz Knochlein zavraždil asi 100 z nich. Jednotky Totenkopfverbände mali za úlohu zabezpečovať činnosť a bezpečnosť koncentračných a vyhladzovacích táborov. Na východnom fronte, v Poľsku a na Balkáne boli Waffen-SS súčasťou zoskupení Einsatzgruppen, kde tvorili asi 1/4 ich personálu.^[3] Tieto jednotky postupovali za jednotkami nemeckej armády a systematicky likvidovali rasových a ideologických nepriateľov. Tieto jednotky zavraždili desiatky tisíc ľudí na mnohých miestach v Pobaltí a na Ukrajine. Príkladom bol masaker v rokline Babij Jar pri Kyjeve. Mnoho jednotiek SS v rámci protipartizánskeho boja vypálilo tisíce dedín po celej Európe (Chatyň, Oradour-sur-Glane, Ostrý Grúň, Tokajík a iné). Potlačili povstanie vo varšavskom gete ale aj Varšavské povstanie v lete 1944. Dopusti sa tiež mnohých vojnových zločinov proti zajatcom, na východnom aj západnom fronte. K najznámejším z nich patril Malmédsky masaker, kde Kampfgruppe Peiper postrieľala 17. decembra 1944 308 spojeneckých vojakov a 111 belgických civilistov.

• 1. SS-Panzer-Division Leibstandarte SS Adolf Hitler – 1. tanková divízia SS Leibstandarte Adolf Hitler
• 2. SS-Panzer-Division Das Reich – 2. tanková divízia SS Das Reich
• 3. SS-Panzer-Division Totenkopf – 3. tanková divízia SS Totenkopf
• 4. SS-Polizei-Panzergrenadier-Division – 4. divízia tankových granátnikov SS Polizei
• 5. SS-Panzer-Division Wiking – 5. tanková divízia SS Wiking
• 6. SS-Gebirgs-Division Nord – 6. horská divízia SS Nord
• 7. SS-Freiwilligen-Gebirgs-Division Prinz Eugen – 7. horská divízia SS Prinz Eugen
• 8. SS-Kavallerie-Division Florian Geyer – 8. jazdecká divízia SS Florian Geyer
• 9. SS-Panzer-Division Hohenstaufen – 9. tanková divízia SS Hohenstaufen
• 10. SS-Panzer-Division Frundsberg – 10. tanková divízia SS Frundsberg
• 11. SS Freiwilligen-Panzergrenadier-Division Nordland – 11. divízia tankových granátnikov SS Nordland
• 12. SS-Panzer-Division Hitlerjugend – 12. tanková divízia SS Hitlerjugend
• 13. Waffen-Gebirgs-Division der SS Handschar (kroatische Nr. 1) – 13. horská divízia SS Handschar (Chorvátska č.1)
• 14. Waffen-Grenadier-Division der SS (ukrainische Nr.1) – 14. divízia granátnikov SS (ukrajinská č. 1)
• 15. Waffen-Grenadier-Division der SS (lettische Nr.1) – 15. divízia granátnikov SS (lotyšská č. 1)
• 16. SS-Panzergrenadier-Division Reichsführer-SS – 16. divízia tankových granátnikov Reichsführer-SS
• 17. SS-Panzergrenadier-Division Götz von Berlichingen – 17. divízia tankových granátnikov SS Götz von Berlichingen
• 18. SS Freiwilligen-Panzergrenadier-Division Horst Wessel – 18. divízia tankových granátnikov SS Horst Wessel
• 19. Waffen-Grenadier-Division der SS (lettische Nr.2) – 19. divízia granátnikov SS (lotyšská č. 2)
• 20. Waffen-Grenadier-Division der SS (estonische Nr.1) – 20. divízia granátnikov SS (estónska č. 1)
• 21. Waffen-Gebirgs-Division der SS Skanderbeg (albanische Nr.1) – 21. horská divízia SS Skanderberg (albánska č. 1)
• 22. SS-Freiwilligen-Kavallerie-Division Maria Theresa – 22. jazdecká divízia SS Maria Theresa
• 23. Waffen-Gebirgs-Division der SS Kama (kroatische Nr.2) – 23. horská divízia SS Kama (chorvátska č. 2)
• 23. SS-Freiwilligen-Panzergrenadier-Division Nederland (niederlandische Nr.1) – 23. divízia tankových granátnikov SS Nederland (holandská č. 1)
• 24. Waffen-Gebirgs-Division der SS Karstjäger – 24. horská divízia SS Karstjäger
• 25. Waffen-Grenadier-Division der SS Hunyadi (ungarische Nr.1) – 25. divízia granátnikov SS Hunyadi (maďarská č. 1)
• 26. Waffen-Grenadier-Division der SS Hungaria (ungarische Nr.2) – 26. divízia granátnikov SS Hungaria (maďarská č. 2)
• 27. SS-Freiwilligen-Grenadier-Division Langemarck (flämische Nr.1) – 27. divízia tankových granátnikov SS Langemarck (flámska č. 1)
• 28. SS-Freiwilligen-Grenadier-Division Wallonien – 28. divízia granátnikov SS Wallonien (Valónska)
• 29. Waffen-Grenadier-Division der SS (russische Nr.1) – 29. divízia granátnikov SS (ruská č. 1)
• 29. Waffen-Grenadier-Division der SS (italienische Nr.1) – 29. divízia granátnikov SS (talianska č. 1)
• 30. Waffen-Grenadier-Division der SS (weissruthenische Nr.1) – 30. divízia granátnikov SS (bieloruská č. 1, uvádza sa aj ako ruská č. 2)
• 31. SS-Freiwilligen-Grenadier-Division – 31. divízia granátnikov SS (Böhmen-Mahren)
• 32. SS-Freiwilligen-Grenadier-Division 30. Januar – 32. divízia pancierových granátnikov SS 30. Január
• 33. Waffen-Kavallerie-Division der SS (ungarische Nr.3) – 33. jazdecká divízia SS (maďarská č. 3)
• 33. Waffen-Grenadier-Division der SS Charlemagne (französische Nr.1) – 33. divízia granátnikov SS Charlemagne (francúzska č. 1)
• 34. SS-Freiwilligen-Grenadier-Division Landstorm Nederland – 34. divízia granátnikov SS Landstorm Nederland
• 35. SS-Polizei-Grenadier-Division – 35. divízia policajných granátnikov SS
• 36. Waffen-Grenadier-Division der SS – 36. divízia granátnikov SS, jej súčasťou bola i 2. brigáda SS Dirlewanger
• 37. SS-Freiwilligen-Kavallerie-Division Lützow – 37. jazdecká divízia SS Lützow
• 38. SS-Grenadier-Division Nibelungen – 38. divízia tankových granátnikov SS Nibelungen