Záporožská Sič (územie)

Záporožská Sič^[1] (iné názvy: Záporožská Seč^[2], [ako územie aj:] Záporožie; rus. Запорожская Сечь / Запорожье – Zaporožskaja Seč / Zaporožie, ukr. Запорозька Січ / Запорoжжя – Zaporozka Sič/ Zaporožžia) bola vojensko-politická organizácia a príslušné autonómne územie (kvázištát) kozákov od približne polovice 16. storočia do roku 1775 severne od dnešnej Kachovskej vodnej nádrže. Presnejšie sa rozkladala približne na území medzi (vrátane) Kachovskou nádržou na juhu, riekou Syňucha na západe, riekou Oriľ (Oreľ) na severe a dnešným mestom Doneck na východe, pričom ale východná hranica istý čas siahala až po ústie Donu do Azovského mora. (Hlavní) obyvatelia Záporožskej Siče sa nazývajú Záporožskí Kozáci alebo Záporožci. Záporožská Sič bola (ako územie so zvláštnym postavením) formálne najprv súčasťou Litvy, potom (od roku 1569) Poľska a napokon od 50./60. rokov 17. storočia Ruska, ale do 17. storočia si toto územie nárokovali (resp. občas aj obsadili) aj susedné štáty Osmanská ríša a Krymský chanát. Názvom Záporožie sa označuje aj všeobecne (historické) územie zodpovedajúce vyššie uvedenému územiu Záporožskej Siče.^{[2][3][4][5][6][7]}

Záporožská Sič je pomenovaná podľa jej rovnomenného sídla, ktorého poloha sa neustále menila (pozri samostatný článok).^[8]