Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ang. Treaty establishing the European Coal and Steel Community, fran.Traité instituant la Communauté européenne du charbon et de l'acier), známa ako Parížska zmluva (ang. Treaty of Paris, fran. Traité de Paris), bola zakladajúca zmluva Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Zmluva bola podpísaná 18. apríla 1951 a vstúpila do platnosti 23. júla 1952. Jej platnosť vypršala po 50 rokoch, teda 23. júla 2002 a celá agenda ESUO bola následne na základe Zmluvy z Nice prevedená na Európske spoločenstvo.

Zmluvu podpísali Francúzsko, Taliansko, Západné Nemecko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko. ^[1]

Zmluvu vypracoval francúzsky hospodár Jean Monnet. Podporoval ho francúzsky minister zahraničných vecí, Robert Schuman. Cieľom zmluvy bolo oživenie hospodárstva Západnej Európy, ktoré bolo počas druhej svetovej vojne silno poškodené.