Berberskú vlajku vytvorila Berberská akadémia (Agraw Imazighen) v 70. rokoch 20. storočia ako súčasť úsilia o obrodenie berberskej identity. V roku 1998 ju prijal Svetový kongres Berberov (Agraw Amadlan Amazigh).
Hovoria príbuznými berberskými jazykmi (t.j. berberčinou) zo skupiny afroázijských jazykov; príbuznými jazykmi sú napríklad arabčina a hebrejčina. Najmä tuaregské nárečia sa zapisovali už od 3. storočia pred Kr. písmom tifinag, jeho moderná verzia neo-tifinag sa používa na zápis berberčiny od konca 20. storočia, najmä v Maroku.
Postupne došlo k islamizácii a kultúrnej arabizácii berberských kmeňov. Začali islam ďalej šíriť, v 8. storočí prekročili Gibraltár, porazili kresťanské Vizigótske kráľovstvo a začali obsadzovať Pyrenejský polostrov. Tu vytvorili berbersko-arabskú civilizáciu a 800 rokov odolávali spojenému úsiliu Európanov o znovudobytie stratených území. V Európe boli v tom čase známi pod menom Mauri. V samotnom Maroku od 11. storočia vytvorili sériu mocných dynastií (Almorávidovci, Almohádovci), ktoré zjednotili berberské kmene v severozápadnej Afrike a vybudovali mnohé dodnes stojace pamiatky.
