Medvedzie | ||
mestská časť Tvrdošína | ||
Sídlisko Medvedzie | ||
| ||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Žilinský kraj | |
Okres | Tvrdošín | |
Región | Orava | |
Vodný tok | Medvecký potok | |
Nadmorská výška | 570 – 1 076 m n. m. | |
Súradnice | 49°19′45″S 19°32′51″V / 49,3291°S 19,5475°V / 49.3291; 19.5475 | |
PSČ | 027 44 | |
EČV (do r. 2022) | TS | |
Poloha mestskej časti na Slovensku | ||
Interaktívna mapa mestskej časti | ||
Webová stránka: medvedzie.sk | ||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
Freemap Slovakia: mapa | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Medvedzie (1773 Medvedze, Medwedze, 1786 Medwecze, 1808 Medvedcze, Medwedzie, 1863 – 1873 Medvedce, 1877 – 1913 Medvedze, 1920 Medvedze, Medvedzie) je mestská časť mesta Tvrdošín. Medvedzie sa nachádza v severovýchodnej časti Oravy v Oravskej vrchovine. Leží v juhozápadnej časti mesta Tvrdošín. Najvyšším vrchom je Javorový (1076 m.n.m.), vybiehajúci z Oravskej Magury. V jeho masíve pramení Medvecký potok, vlievajúci sa pri Velingu do rieky Oravy. Na juhozápadnej strane Medvedzia sa nachádza vápencové bralo Skalka so súsoším Panny Márie vloženej do výklenku vytesaného do skaly.[1]
Povesť z 13. storočia hovorí, že keď uhorský kráľ Ladislav IV. bol na poľovačke v oravských lesoch, prišla strašná búrka a kráľovská družina sa rozutekala. S kráľom zostali len dvaja bratia, ktorí sa spolu s ním schovali do výčlenku v skale (Skalka). Ohrozil ich medveď, ktorého bratia zabili, a tak zachránili kráľovi život. Z vďaky za pomoc daroval kráľ obidvom bratom územie, ktoré sa začalo volať Medvedzie. Obidvaja bratia a ich potomkovia sa odvtedy volajú Medveckí.[2]
Dejiny Medvedzia súvisia so starozemianskou rodinov Medveckých, ktorej korene siahajú do 13. storočia. Za najstarších známych príslušníkov tohto rodu sú považovaní bratia Mikuláš, Geras a Gregor, z ktorých prví dvaja menovaní mali údajne žiť v Medvedzí už v rokoch 1280 – 1290.[3]
Písomná zmienka z roku 1355 uvádza, že kráľ Ľudovít povýšil Ladislava a Urbana do stavu uhorských šľachticov a na znak šľachtictva im daroval pôdu o 10 poplužiach ( tzv.. kráľovské poplužie, ktoré predstavovalo zhruba 65 ha.) z lesa zvaného Orava pri Medveckom potoku (Medvepataka).[4][5]
V roku 1533 daroval Ján Zápoľský Jánovi Medveckému Malý Bystrerec. V roku 1547 sa uvádza ako majetok Pavla Medveckého (Pawel Medweczky), okrem neho sa tam spomínajú aj Ladislav a Gašpar Medvecký.
V roku 1593 zeman Ján Medvecký získal od uhorského a českého kráľa a rímskeho cisára Rudolfa II. Habsburského armálnu listinu.
V polovici 19. storočia sa pod Javorovým vrchom pálili tehly a oproti Skalke, na druhej strane Medveckého potoka bola farbiareň, vyrábala sa tu modrotlač.
Od polovice 19. storočia až do dnešných dní sa zachovali pri priezvisku Medvecký rôzne prímenia, napr. Baher, Beňo, Borsuk, Ferčík, Gasper, Gergeľ, Heretík, Holub, Hura, Janček, Kukla, Martiš, Martinek, Matejek, Mucha, Ollo, Pavlík, Páterek, Pišút, Rapák, Šebeň. Z rodu Medveckých pochádzali mnohé významné osobnosti, pôsobiace na Orave i celom území dnešného Slovenska.[6][7]
V roku 1968 sa Medvedzie stalo mestskou časťou Tvrdošína. V roku 1974 sa začala výstavba sídliska Medvedzie.
štyri generácie rezbárov rodiny Medvecký Beňo: Štefan Medvecký Beňo (1849 – 1924), Štefan Medvecký Beňo II. (1869 – 1941) Štefan Medvecký Beňo III. (1899 – 1977) a Jozef Medvecký Beňo (1927 – 2014). Vytvárali plastiky čerpajúce zo všedného života (gajdoš, pastier), plastiky svätých a hlavne betlehemy. Vyrezávali z lipy, jelše a vŕby.[11]
Bronzový poklad sa našiel v Krásnej Hôrke aj v Medvedzí. V 19. storočí sa našli dva poklady bronzových predmetov v okolí „Skalky“. O ich záchranu sa pričinil riaditeľ Oravského komposesorátu Mikuláš Kubínyi. Zbierku prezentoval v priestoroch Oravského hradu (časť z nich je dnes uložená v Slovenskom národnom múzeu v Martine). Starší poklad sa našiel okolo roku 1840 v Medvedzí. Datovaný je do neskorej doby bronzovej (jej začiatok cca 1 000 p.n.l.). V tom čase osídľoval Oravu ľud tzv. lužickej kultúry. Nález mladšieho pokladu je z kameňolomu z Krásnej Hôrky (1891). Datovaný je do záveru doby halštatskej až začiatku doby laténskej (cca 2. polovica 6. storočia p.n.l.). Okrem bronzových ozdôb obsahoval aj predmety, ktoré majú analógiu len na území stredného Poľska. Predmety sa nachádzajú v múzeách v Budapešti, Martine, Bratislave a Oravskom Podzámku.[15]