Účtovníctvo

Termín účtovníctvo (bez ďalších prívlastkov) je v literatúre pri bližšom pohľade vymedzovaný veľmi rôzne, konkrétne najmä ako jedna z týchto možností (použité termíny a značky porov. nižšie v kapitole Delenie):

• len podvojné účtovníctvo (takto napr. v najnovších českých právnych predpisoch)
• finančné účtovníctvo (A, B alebo C)
• finančné účtovníctvo (A, B alebo C) + nákladové účtovníctvo (a/resp. vnútroorganizačné účtovníctvo) [v užšom zmysle je namiesto nákladového účtovníctva len nákladové účtovníctvo skutočných (a nie aj cieľových) nákladov]
• finančné účtovníctvo (A, B alebo C) + manažérske účtovníctvo (A alebo B)
• účtovníctvo podnikateľov (teda možnosti ako boli uvedené vyššie, ale len pre podnikateľov)
• finančné účtovníctvo (A, B alebo C) + manažérske účtovníctvo (A alebo B) + národné účtovníctvo

Daňové účtovníctvo sa niekedy chápe ako súčasť finančného účtovníctva, inokedy sa berie ako systém stojaci mimo účtovníctva.

Ďalšie (svojou podstatou odlišné) významy termínu účtovníctvo sú:

• náuka o metódach a technike účtovania
• sústava účtovných zápisov a písomností
• oddelenie organizácie venujúce sa účtovníctvu, príp. zastarano úrad účtovníka
• historicky: vedenie účtovných kníh (aj v zmysle ich fyzickej údržby, vizuálnej úpravy a podobne)

Znaky A, B, C ... označujú jednotlivé rôzne významy toho istého termínu.

Delenie podľa adresáta účtovníctva

Základné (pri najširšom ponímaní termínu účtovníctvo) je delenie na finančné účtovníctvo (teda účtovníctvo požadované podľa zákonov, najmä podľa obchodného a daňového práva), nákladové či manažérske účtovníctvo (účtovníctvo vedené organizáciami z vlastnej iniciatívy na svoje vlastné potreby) a národné účtovníctvo (účtovníctvo vedené štatistickým úradom o ekonomike celého štátu ako celku).

Podrobnosti takéhoto delenia sa líšia podľa autora. Celkovo vzniká takéto delenie:

• finančné účtovníctvo A (=základné účtovníctvo A, externé účtovníctvo A) * :
  • finančné účtovníctvo C (=základné účtovníctvo C, externé účtovníctvo C)
    • jednoduché účtovníctvo
    • podvojné účtovníctvo [historicky existovalo okrem toho aj potrojné účtovníctvo, ale nepoužíva sa]
  • zachytenie príjmov a výdavkov
  • kamerálne účtovníctvo (kameralistika) – môže byť zaradené aj pod "zachytenie príjmov a výdavkov"; je to istá (staršia) forma účtovníctva verejného sektora
• manažérske účtovníctvo A (= interné účtovníctvo B):
  • manažérske účtovníctvo B (= interné účtovníctvo C):
    • nákladové účtovníctvo (u nás do roku 1953: prevádzkové účtovníctvo) a kalkulácie (oboje spolu: interné účtovníctvo D, manažérske účtovníctvo C;)
    • plánovanie a rozpočtovanie
  • manažérske účtovníctvo D (prepojenie nákladového účtovníctva a kalkulácií, plánovania a rozpočtovania, ktoré slúži na riadenie a rozpočtovanie; t.j vrátane najmä controllingu)
• zvláštne druhy:
  • daňové účtovníctvo - ide o upravené finančné účtovníctvo
  • vnútroorganizačné účtovníctvo (=vnútropodnikové účtovníctvo) - v podstate nákladové účtovníctvo vedené formálne v rámci finančného účtovníctva; považuje sa niekedy za úplné synonymum nákladového účtovníctva (či manažérskeho účtovníctva B)
  • národné účtovníctvo

Poznámky:

• (*) Finančné účtovníctvo A sa z iného hľadiska delí na:
  • vlastné finančné účtovníctvo B (=základné účtovníctvo B, interné účtovníctvo A) a
  • účtovné (u)závierky (=externé účtovníctvo B)
• Dvojica termínov interné účtovníctvo / externé účtovníctvo sa (ako vidno v prehľade) používa buď na odlíšenie finančného účtovníctva od nákladového či manažérskeho účtovníctva, alebo na odlíšenie bežného (finančného) účtovania od (finančných) účtovných výkazov.
• Finančné účtovníctvo A a manažérske účtovníctvo A sa niekedy spolu označujú ako (podnikové) počtovníctvo. ^[2]

Delenie podľa typu účtujúceho

Účtovníctvo:

• účtovníctvo podnikateľov (=účtovníctvo podnikov, podnikové účtovníctvo)
• účtovníctvo verejnej správy (=účtovníctvo verejného sektora, verejné účtovníctvo,štátne účtovníctvo, (spravidla:) rozpočtové účtovníctvo)
• účtovníctvo iných subjektov (napr. občianskych združení s právnou subjektivitou, cirkví, Sociálnej poisťovne a pod.)
• zvláštny druh: národné účtovníctvo

Účtovníctvo je:

• z praktického hľadiska jednak nástrojom zaznamenávania skutočností a jednak nástrojom riadenia a zdrojom informácií pre rozhodovanie
• z teoretického hľadiska ekonomickou disciplínou, ktorá opisuje skutočnosti, ktoré sú predmetom praktického účtovníctva, hodnotí ich a analyzuje, s cieľom ďalšieho zdokonalenia praktického účtovníctva

Encyklopédia Slovník obchodně-technický, účetní a daňový (5-dielov, 1936 - 1940) výstižne píše^[3]: Účtovníctvo môže byť:

a) jednoduchým pisárčením, pokiaľ ide o zapisovanie položiek v časovom poradí i podľa druhu majetkových hodnôt na ľavú alebo pravú stranu účtu a je to tak často i dnes, keď vedúci učtárne na účtovný doklad predpíše, ako a kde sa ma položka zapísať;

b) umením, pokiaľ ide o účelnú voľbu sústavy účtov a spôsobu účtovania a jeho zdokonaľovania, účtovnú uzávierku, oceňovanie, bilancovanie podľa daňových a obchodných zákonov;

c) vedou, pokiaľ sa skúmajú príčiny a účinky účtovných zápisov z rôznych hľadísk, 1. j. právneho, národohospodárskeho, daňového, matematického a iného, a účelnosti nielen celku, ale aj jednotlivých zložiek, ktorými sú účty.

Pokiaľ ide o konkrétne podrobnosti o fungovaní účtovníctva, pozri najmä články finančné účtovníctvo, manažérske účtovníctvo a národné účtovníctvo.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Účtovníctvo