Čagatajský chanát

Alguovi následníci – Mubarak a Borak – vyhľadávali užšie vzťahy s obyvateľmi oblastí prijatím islamu. Navzdory tomu, že od začiatku Čagatajovej vlády bol islam takmer sto rokov zakazovaný, v roku 1326 sa stal oficiálnym náboženstvom Čagatajovho ulusu. Mongolské obyvateľstvo sa postupne turkizovalo.

V roku 1340 bol Čagatajov ulus rozdelený na viacero častí. Hranicou medzi chanátmi bolo pohorie Karatau, južná oblasť Balchašského jazera a pohoria Ťan-šan a Pamír.

• V západnej časti chanátu vznikol Západočagatajský chanát (1343 – 1360). Jeho vládca Kazan-chán (1343 – 1346) však vládol krátko, pretože v roku 1346 bol zabitý Kazagan-emirom (1346 – 1358) z Karaunov.^[1]
• Vo východnej časti chanátu vznikol Východočagatajský chanát (1347 – 1508, alebo inak Mogulistan), ^{[pozn. 2]} kde bol roku 1359 do vedenia dosadený Kazan-chánov syn Tughluk Timur-chán (1347 – 1362). Neskôr, v rokoch (1359 – 62) keď sa ríša opäť na krátko spojila, sa stal aj vládcom Čagatajského chanátu.

V roku 1360, ešte pred vytvorením Timúrovského štátu (1370 – 1526) v západnej časti, moc Čagatajcov v Maveraünnehiri (Transoxania) padla.

Čagatajský chanát pretrval do roku 1514. V dôsledku odtrhnutia sa od bývalého Mogulistanu vznikol Jarkandský Chanát.^{[pozn. 3]} Zakladateľom štátu bol Sultán Said-chán (Tughluk Timur-chánov vnuk). V roku 1678 sa stal vazalom Džungarského chanátu pri zachovaní väčšej nezávislosti. V tej dobe bol Čagatajský chanát zmietaný vnútornými nepokojmi. Jednak sa rozpadal na drobnejšie podchanáty, jednak v ňom vládol spor medzi dvoma krídlami hodžov, (Aktaglik a Karataglik), čo boli náboženskí učitelia. Galdan tieto rozbroje využil a najskôr v roku 1677 obsadil východnú časť Čagatajského chanátu v Tarimskej panve a potom v 1680 jeho západnú časť – Mogulistan. Pritom dobyl Taškent, podrobil si Čiernych Kirgizov a vyplienil Ferganské údolie. Ale jeho ďalšie výboje boli úspešné až v roku 1685, keď pod velením generála Cewen Rabtana vytlačil Kazachov ešte ďalej na západ.^[2][3]. V roku 1687 neúspešne obliehal Hazrat-e Turkestan, dôležité náboženské pútnické mesta moslimských Kazachov.

• Čagataj, 1225 – 1242
• Kara Hulagu, 1242 – 1247, 1252
• Jesü Möngke, 1247 – 1252
  • Orgina Hatun, Kara Hulaguho manželka 1252 – 1261^[4]
• Algu, 1261 – 1266
• Mubarak, 1266, 1266
• Borak, 1266 – 1271
• Negübeg, 1271 – 1272
• Buga Timur, 1272 – 1291
• Jesü Duva, 1291 – 1306
• Könček, 1306 – 1308
• Taligu, 1308 – 1309
• Kebek, 1309, 1318 – 1326
• I. Esen Buga, 1309 – 1318
• Eldžidigej, 1326
• Duva Timur, 1326
• Alaeddin Tarmaširin, 1326 – 1334
• Čangši, 1334
• Buzan, 1334 – 1338
• Jesün Timur, 1338 – 1342
• Muhammad, 1342 – 1343
• Kazan, 1343 – 1346
• Tugluk Timur, Východní chanát 1347 – 1359, Čagatajský chanát 1359 – 1362
• Iljaz Chodža, Čagatajský chanát 1362 – 1370, Východní chanát 1370 – 1383

Cháni v období rozdelenia Čagatajovho ulusu

• Kazan, Západný emirát 1343 – 1346
  • Kazagan Západný emirát 1346 – 1358
• Danišmend-šach, Čagatajský chanát 1346
• Bajan-kuli, Západný chanát 1348 – 1359
• Timuršach, Západný chanát 1359
• Tugluk Timur, Východný chanát 1347 – 1359, Čagatajský chanát 1359 – 1362
• Iljaz Chodža, Čagatajský chanát 1362 – 1370, Východný chanát 1370 – 1383
• Husajn, Západný emirát 1364 – 1370
• Adil, Západný emirát 1370
• Kabul-šach, 1359
• Surkatmiš, Západný emirát 1370 – 1388
• Sultán Mahmud, Západný chanát 1388 – 1398
• Satuk, Západný chanát 1398 – 1405

Východočagatajský cháni (Mogulistan)

• Tugluk Timur, 1347 – 1359, neskôr Čagatajský chanát 1359 – 1362

Čagatajský chanát

• Iljaz Chodža, 1363 – 1390; Tugluk Timurov syn.
• Hidir Chodža, 1390 – 1399; Tugluk Timurov ďalší syn.
• Šem-i Džahan, 1399 – 1408; Hidir Chodžov syn.
• Muhammed-chán, 1408 – 1416; Šem-i Džahanov brat.
• Nakš-i Džahan, 1416 – 1418; Šem-i Džahanov syn.
• Sultán Uvejs-chán, 1418 – 1421 a ešte 1425 – 1428; Šir Ali bin Hidirov syn.
• Šir Muhammad, 1421 – 1425; Šach Džahan bin Hidirov syn.
• Esen Jesü Buga, 1428 – 1462; Üvejs-chánov syn.^[4]
• Junus-chán, 1462 – 1481; Üvejs-chánov ďalší syn.
• Sultán Mahmud-chán, 1486 – 1508; Junus-chánov syn.
• Mansur-chán, 1502 – 1543; Junus-chánov vnuk, vládca Mogulistanu.
• Sultán Said-chán, 1514 – 1532; Mansur-chánov brat, v tom istom období vládca Altišahr (Jarkandský chanát).

Jarkandský cháni (Mogulia)

• Sultán Said-chán, 1514 – 1532
• Abdürrešid-chán, 1544 – 1570: Said-chánov syn.
• Abdülkarim-chán, 1559 – 1591
• Muhammad, 1591 – 1609
• Šedžaeddin Ahmet, 1609 – 1638
• Abdullah, 1638 – 1668
• Izmail-chán, 1668 – 1680

Hrobky Jarkandských chánov