Životné prostredie
Životné prostredie (odborne environment[1]) je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda i samotné organizmy[2].
Iná definícia hovorí, že životné prostredie je „súbor všetkých činiteľov, s ktorými prichádza do styku živý subjekt, a ktorými je obklopený. Všetko, na čo subjekt priamo i nepriamo pôsobí. Subjektom môže byť organizmus, populácia, človek i celá ľudská spoločnosť. Väčšinou sa pojem životné prostredie chápe ako životné prostredie človeka.“[3]
Termín začal používať Jakob Johann von Uexküll.
Zložky životného prostredia
Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Vo funkčnom ponímaní je životné prostredie súhrn materiálnych zložiek sveta, prírodných i umelo vytvorených, v ktorých a za pomoci ktorých si človek uspokojuje svoje materiálne a duchovné potreby, čím ich mení, pretvára a súčasne vytvára materiálne podmienky svojho ďalšieho života a života budúcich generácií. Životné prostredie je jednou z určujúcich zložiek kvality života spoločnosti[4].
Životné prostredie sa delí na nasledovné zložky:
- neživé (anorganické) zložky
- živé (organické) zložky
Štúdiom vzťahov organizmov a životného prostredia všeobecne sa zaoberá ekológia, prípadne environmentalistika.
Vzťah človeka k životnému prostrediu
Vzájomné pôsobenie ľudí a ich životného prostredia je veľmi mnohostranné. V priebehu dejín ľudského rodu dochádzalo postupne k oslabovaniu tejto bezprostrednej závislosti. Ľudia narušovali okolité prostredie už veľmi dávno. Jedna z hypotéz sa napríklad zaoberala vplyvom človeka na vyhynutie veľkých pleistocenných cicavcov. K ešte rozsiahlejšiemu pozmeneniu došlo v neolite, kedy sa človek začal živiť činnosťou, ktorá priamo predpokladala udržovanie umelého životného prostredia – poľnohospodárstvom. Dlhý čas potom však stále existovali oblasti prakticky nedotknuté ľudskou aktivitou – ekuména hlavne v dôsledku nedokonalej dopravy netvorila súvislú oblasť ako dnes, ale rozpadala sa do mnohých oblastí osídlenia, vzájomne značne vzdialených. Aj v tejto dobe existovali oblasti so značným ľudským vplyvom – napr. na území Česka bolo územie na konci stredoveku viac odlesnené ako dnes.
K zásadnej zmene dochádza v čase priemyselnej revolúcie, kedy ľudia začali využívať mnoho rôznych prírodných zdrojov (uhlie, ropa), osídľovať dosiaľ neosídlené oblasti a znečisťovať prostredie cudzorodými látkami. To malo za následok vyhynutie mnohých živočíšnych aj rastlinných druhov a zdravotné problémy ľudí, žijúcich v najviac znečistených oblastiach (napr. české Mostecko v 80. rokoch 20. storočia).
S rozvojom vedy a techniky sa stáva stále obtiažnejšou úlohou predpoveď dôsledkov ľudských činností na životné prostredie. V súčasnosti napríklad prebiehajú debaty o podiele človeka na globálnych zmenách klímy.
V Los Angeles sú usporadúvané tzv. "toxické výlety".[5]
Hodnotenie stavu životného prostredia v globálnej miere
Zatiaľ najkomplexnejšie hodnotenie životného prostredia na Zemi bolo výsledkom projektu Millennium Ecosystem Assessment („Hodnotenie ekosystémov na prelome tisícročí“)[6], na ktorom sa podieľalo asi 1400 expertov z celého sveta. Jeho výsledkom bolo publikovanie mnohých štúdií zameraných na biodiverzitu, dezertifikáciu, priemysel a pod. a súhrnná správa „Ekosystémy a ľudský blahobyt“. Tá konštatuje, že ľudia zmenili za posledných 50 rokov ekosystémy na Zemi viac než kedykoľvek v dejinách ľudstva a že zvýšenie životnej úrovne ľudí prebehlo za cenu poškodenia 60 % globálnych ekosystémov. Správa ďalej uvádza, že poškodzovanie ekosystémov predstavuje prekážku pre zníženie chudoby pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti.[7]
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Životné prostredie
