Akrécia (astronómia)

Akrécia je postupné padanie látky na hviezdu, galaxiu alebo iný objekt z okolitého prostredia vplyvom gravitačných síl, napríklad v začiatočných fázach vývoja hviezd. V súčasnosti pri väčšine hviezd sledujeme skôr opačný proces, teda stratu hmoty hviezd.

Akrécia má veľký význam v tesných dvojhviezdach, keď sa prenáša hmota z jednej hviezdy na druhú. Ak je jednou zo zložiek biely trpaslík, nastáva akrécia plynu na jeho povrch. Vodík, ktorý v plyne prevláda, sa pri akrécii postupne zohrieva až na teplotu, pri ktorej sa spustí termonukleárna reakcia; nastáva výbuch novy.

Akrécia plynu na neutrónovú hviezdu (pulzar) alebo čiernu dieru vysvetľuje podstatu ich rtg žiarenia. Pri mladých pulzaroch akrécia nie je možná, pretože sú zdrojom vysokoenergetických častíc; únik častíc z pulzara sa však postupne zmenšuje a po 10⁶-10⁷ r je už akrécia na pulzary možná. Padajúca látka utvára okolo kompaktnej hviezdy akréčny disk. Príkladom akrécie na neutrónovú hviezdu sú rtg zdroje Her X-1 a Cen X-3.

V prípade Cyg X-1 nastáva akrécia na čiernu dieru; zdrojom rtg žiarenia je akréčny disk (röntgenová dvojhviezda).

Pravdepobne prvá planéta pozorovaná v procese akrécie je LkCa 15 b.^[1]