Alternatívny metal
Alternatívny metal (iné názvy: alt-metal[1], hard alternative[6]) je štýl rockovej hudby spájajúci heavy metal s prvkami príbuzného štýlu, alternatívneho rocku,[7] a s prvkami ďalších žánrov, ktoré normálne nemajú žiadnu spojitosť s metalovou hudbou.[2][7] Alternatívne metalové skupiny charakterizujú hlavne ťažké gitarové riffy, melodické vokály, niekedy hrdelný spev, nekonvenčné zvuky ďalších heavymetalových žánrov, nekonvenčné štruktúry skladieb a niekedy aj experimentálny prístup k tvrdej hudbe.[2]
| Alternatívny metal | |
| Pôvod v štýloch | Alternatívny rock, Heavy metal a ďalšie[1][2] |
|---|---|
| Kultúrne pozadie | Druhá polovica 80. rokov – USA |
| Typické nástroje | vokály, gitary, basová gitara, bicie |
| Všeobecná popularita | Nízka v 80. rokoch, Mainstreamová v 90. rokoch, momentálne stredná |
| Podštýly | |
| Nu metal, Funk metal, Rap metal[2][3] | |
| Regionálne scény | |
| Los Angeles[4] – New York – Japonsko | |
| Iné témy | |
| História alternatívneho rocku – Experimentálny metal – Industriálny metal[5] – Grunge – Post-hardcore | |
Tento termín sa používa už od 80. rokov 20. storočia,[8] ale do väčšieho povedomia sa dostal až počas 90. rokov.[9] Vzniklo z neho niekoľko odnoží, ako sú rap metal[2][3] a funk metal, ktoré obidva ďalej ovplyvnili ďalší významný štýl, nu metal. Nu metal ďalej rozvíja zvuk alternatívneho metalu, k čomu využíva vplyvy hip hopu, groove metalu,[10] grungeu, a niekedy čerpá aj z industriálneho metalu.
História
Žáner má korene vo funkrockovej hudbe prvej polovice 80. rokov, kedy alternatívne skupiny ako Fishbone, Faith No More a Red Hot Chili Peppers počali miesiť heavy metal s funkom, čím vytvorili alternatívny metalový štýl funk metal.[11] Ďalšie ranné kapely tohto žánru pochádzajú z hardcore punkového prostredia.[12] Skupiny ako Faith No More, Jane's Addiction a Soundgarden sú považované za najstaršie alternatívne metalové počiny. Všetky tri boli založené približne v tom istom čase a v druhej polovici 80. rokov vytvorili šablónu žánru mixujúc heavy metal s rôznymi inými žánrami.[2][13][14][15][16] V 80. rokoch sa alt-metalové kapely uchádzali prevažne o priazeň alt-rockového publika, keďže prakticky všetky alt-metalové skupiny tej doby mali korene v americkom nezávislom rocku.[2]
Keď sa na začiatku 90. rokov zjavil grunge čoby populárny štýl rockovej hudby, alternatívny metal bol zrazu väčšmi prijateľný pre stredný prúd a zanedlho sa stal najpopulárnejším metalovým štýlom v 90. rokoch.[2] Viaceré skupiny odmietali byť považované za metalové kapely.[17][18] Bubeník skupiny Helmet John Stanier povedal, že „do metalu sme spadli náhodou. Vždycky sme neznášali, keď nás ľudia dávali s metalom do súvislosti.[18] Festival alternatívnej hudby Lollapalooza založený spevákom skupiny Jane's Addiction Perrym Farrellom pomohol kapelám spájanými s týmto hnutím, ako Tool, Rage Against the Machine, Primus, Nine Inch Nails, Soundgarden a Alice in Chains, prilákať na seba pozornosť.[2] Prog-rockom ovplyvnená kapela Tool sa stala pomocou svojho debutového albumu Undertow (1993) vedúcou skupinou alternatívneho metalového žánru. Popularita Tool v polovici 90. rokov viedla k tomu, že alt-metalové tendencie sa v tomto období začali objavovať aj v iných žánroch, ako napríklad v industriálnej hudbe (Nine Inch Nails) a v rap rocku (Rage Against the Machine).[1] V deväťdesiatych rokoch mnohé zavedené metalové skupiny 80. rokov vydávajú albumy, ktoré boli považované za alt-metalové nahrávky, napríklad Anthrax,[19] Metallica[20] a Mötley Crüe.[21]
V druhej polovici 90. rokov prichádza druhá, agresívnejšia vlna alt-metalových skupín, prezývaná nu metal. Oproti prvej vlne alternatívnych metalových skupín, tento štýl sa väčšmi opiera o thrash metal,[2] groove metal[10] a hip hop[2], a neskôr získava väčšiu obľubu než klasický alternatívny metal.[1][2][22] Následkom tohto vývoja sa väčšmi štandardizoval zvuk alt-metalových skupín, naopak nu metal bol známy svojou výstrednosťou a nezaraditeľnosťou.[2] Na prelome tisícročí zažíval nu metal vedený skupinami ako Korn, Limp Bizkit, Linkin Park a Staind komerčný úspech. Niektoré kapely dokonca dokázali posúvať hudobné hranice a popritom mať stále komerčnú životaschopnosť, napr. Mudvayne (využívajúc progresívne[23] prvky) a Deftones, ktorí vnášali do svojej tvorby vplyvy post-hardcoreu a dream popu.[24][25]
Britský spisovateľ Joel McIver verí, že Tool zohrali dôležitú úlohu pri formovaní žánru a vo svojej knihe Unleashed: The Story of Tool napísal, že „v rokoch 1996 – 97 sa vlna alternatívneho metalu, ktorú v dobe zrodu grungeu viedli Tool, začala transformovať do formy nu-metalu.“ Ale spevák Maynard James Keenan sa voči takýmto názorom rýchlo ohradil: „je mi z toho celého zle. Z toho, že Tool spájajú s nu metalovými skupinami. Tlač... nevidí rozdiel medzi alternatívou a metalom.“[17] Aj ďalšie alt-metalové skupiny považované za inšpiráciu pre nu metal, dávali ruky preč od tohto hnutia.[26][27]
Niektoré skupiny spájané s nu metalovým hnutím – napríklad System of a Down, Godsmack, Karnivool,[28][29] a Deftones[30][31] – sa klasifikujú stále ako alternatívny metal, keďže zvukovo sú bližšie k alternatívnemu rocku.[32][33]
Charakteristické znaky
Žáner bol opísaný ako časť alternatívneho rocku a heavy metalu,[7] pričom v tvorbe skupín prevažuje čistý spev pochádzajúci z alternatívneho rocku,[1] na rozdiel od metalových odnoží. Ale mladšie skupiny včleňujú do svojej tvorby aj vokálne štýly ako death growl či screaming.[7][34][35][36] Takisto sa objavujú aj agresívne gitarové riffy.[37] Na rozdiel od nu metalu môže alternatívny metal obsahovať gitarové sóla.[38]
Jonathan Gold z Los Angeles Times napísal v roku 1990: „Tak ako rock má alternatívne, ľavicové skupiny ako Replacements a Dinosaur Jr. – má aj metal svoju alternatívu. Alternatívny metal je alternatívna muzika, ktorá má šťavu. A alternatívny metal môže v dnešnej dobe k sebe prilákať desaťkrát viac fanúšikov než alt-rock. Jane’s Addiction hrajú intenzívny druh umeleckého metalu ovplyvnený 70. rokmi a takisto Soundgarden. V skutočnosti, aj umelecké kľučkovanie Sabbatov a Zeppelínov ako také možno veru označiť nálepkou alternatívny metal.“[39] Noviny Houston Press opísali žáner ako „kompromis pre ľudí, ktorým nebola Nirvana dosť tvrdá, ale Metallica bola tvrdá až príliš.“[40]
Prvá vlna alt-metalových skupín mala korene v rôznych prostrediach, menovite v hardcore punku (Bad Brains, Rollins Band, Life of Agony, Corrosion of Conformity), v noise rocku (Helmet, The Jesus Lizard, White Zombie), v seattleskom grungei (Alice in Chains, Soundgarden), v stoner rocku (Clutch, Kyuss), v sludge metale (Fudge Tunnel, Melvins), v gotickom metale (Type O Negative) a v industriáli (Ministry, Nine Inch Nails).[2][22][41][42][43][44][45] Tieto skupiny nikdy nevytvorili jednoliate hnutie či scénu; skôr ich spájalo zahŕňanie tradičných metalových vplyvov a otvorenosť k experimentom.[2] Napríklad, Jane's Addiction čerpali z art rocku[39] a progresívneho rocku, Quicksand miesili post-hardcore a Living Colour do svojho zvuku zapracovali funk,[2][46] zatiaľ čo Primus boli ovplyvnení progresívnym rockom,[2] thrash metalom[47] a funkom[48] a Faith No More mixovali progresívny rock, R&B, funk a hip hop.[49] Alternatívny metal v podaní Fudge Tunnel obsahoval vplyvy zo sludge metalu a noise rocku.[43][50]
Významní interpreti
Referencie
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alternative metal na anglickej Wikipédii.
Literatúra
- CHRISTE, Ian. Heavy metal: ďáblův hlas: kompletní historie pro znalce. [s.l.] : BB art, 2005. 408 s. ISBN 80-7341-477-5.
- GROW, Korry. Heavy metal: Od hard rocku po extrémní metal. [s.l.] : slovart, 2012. 272 s. ISBN 9788073916626.
