Anály jarí a jesení

Anály jarí a jesení^[1] (iné názvy: Čchun-čchiou, Jarné a jesenné anály, Letopisy jarí a jesení, Letopisy jari a jesene, Jarné a jesenné letopisy, Kronika od jari do jesene, Kronika jarí a jesení, Kronika jari a jesene, Jar a jeseň, Jari a jesene, Od jari do jesene; čín. 春秋, pchin-jin: Chūnqiū - čchun-čchiou - doslova: „letopisy“ alebo viac doslova „jar-jeseň“^[2]) je jedna z piatich klasických kníh čínskej literatúry, ktorých autorstvo sa pripisuje Konfuciovi.

Čínske slová čchun-čchiou znamenajú doslova jar-jeseň a v starovekej čínštine boli metonymiou pre roky, názov knihy sa preto prekladá ako anály alebo letopisy.^[2] Dielo obsahuje stručné zápisy o vybraných udalostiach z rokov 722 – 481 pred Kr., t. j. z obdobia vlády dvanástich kniežat štátu Lu, v ktorom anály vznikli. Z diela Meng-c’a a Mo Tiho je známe, že podobné anály sa viedli aj v iných čínskych štátoch, tie sa však nedochovali.^[2] Časový rámec záznamov sa niekedy používa ako datovanie obdobia jari a jesene, ktorému prepožičal svoje meno.

Hoci sa autorstvo tradične pripisuje Konfuciovi, pravdepodobné je, že boli spísané viacerými kronikármi zo štátu Lu. Jednotlivé zápisy sú stručné, neosobné a stereotypné. Témy sa obmedzujú na udalosti dôležité pre štát, ako smrť vládcov, nástup na trón, vojny, živelné pohromy alebo stretnutia vládcov. Moderné rozbory astronomických udalostí ukazujú, že zápisy sú pomerne presné.^[2]

Feng Jou-lan: „Tradične sa predpokladalo, že Konfucius zostavil Anály jarí a jesení, aby uviedol svoju snahu o nápravu mien do skutočného použitia.“^[3]