Ceuta

Ceuta susedí len s Marokom (dĺžka hranice 6,3 km) a zo severnej strany so Stredozemným morom. Dominantou Ceuty je hora Monte Hacho, na vrchole ktorej je španielska vojenská základňa. Podľa legendy bol Monte Hacho južným z tzv. Herkulových stĺpov (podľa iných to bol Jebel Músa západne od Ceuty). Ceuta leží na výbežku siedmich vrchov, samotné mesto sa nachádza na konci úzkeho mysu. Rovnako ako Melilla má Ceuta výborný prirodzený prístav, okolo ktorého vznikla.

Strategická poloha Ceuty ju predurčila byť vhodným obchodným a vojenským mestom mnohých národov Stredozemného mora počnúc fenickými Púnmi (Kartágo) v 5. storočí pred Kr., ktorí mesto nazývali Abyla. Rímska ríša mesto získala až v roku 42 po Kr. (vtedy sa volalo Septem), pod vládou ktorých sa stala takmer výlučne len vojenskou základňou. O 400 rokov neskôr mesto získali Vandali, po nich Vizigóti, vládnuci vtedy v Španielsku, a nakoniec Byzantská ríša. V roku 710, keď sa Arabi priblížili k mestu, sa miestny vizigótsky vládca Julian (titulovaný aj ako Kráľ Gomary – Gomarovia boli a sú miestnym berberským kmeňom) rozhodol pridať k Arabom proti vizigótskemu kráľovi Rodericovi (vraj kvôli jeho zlému zaobchádzaniu s jeho dcérou). Pod vládou berberského veliteľa Taríqa ibn Ziyada bola Ceuta východiskovým bodom pri útokoch proti Španielsku ovládanému Vizigótmi.

Po Julianovej smrti Arabi mesto vzali pod svoju priamu správu. S tým však nesúhlasili okolité berberské kmene, ktoré ho zničili pri Charijitskom (Charijiti boli miestna sekta odlišná od sunitov aj od šiítov) povstaní vedenom Maysarom al-Haqirim v roku 740. Miesto bolo opustené až do znovuzaloženia mesta v 9. storočí Majakasom, vodcom berberského kmeňa Majkasov, ktorý bol prvým panovníkom z krátko vládnucej dynastie Banu Isam. Jeho pravnuk (ako poddaný Ríše Idrisovcov 788-921, ktorí boli šiíti) sa zriekol moci v prospech umájovského Cordóbskeho kalifátu v roku 931. S pádom Umájovského kalifátu roku 1031 nastal chaos, no čoskoro (1084) bolo mesto uchvátené Ríšou Almorávidov a znova slúžilo ako oporná základňa pri útokoch na Španielsko. Ríša Almorávidov bola nahradená Ríšou Almohádov roku 1147, ktorý vládli až do roku 1242, kedy boli nahradený Hafsídskou dynastiou (alebo aj Ríša Hafsovcov) vládnucou v Tunisku a východnom Alžírsku (1229 – 1574); (Almohádovci a Almorávidovci boli berberské náboženské reformné hnutia). Ich vplyv však slabol a z mesta boli vyhnaní roku 1249. Nasledovalo obdobie politickej nestability až kým mesto nezískali Marinidi roku 1309.

V roku 1415 pod vedením Henricha Moreplavca (1384 – 1460) mesto získali Portugalci. Hlavným dôvodom dobytia mesta bolo zničiť moslimský vplyv a následne podporovať šírenie kresťanstva. 1. januára 1668 portugalský kráľ Alfonso I. odovzdal mesto španielskemu kráľovi Karlovi II. (Lisabonský mier), odvtedy je Ceuta súčasťou Španielska.

V súčasnosti je Ceuta známa svojou otvorenosťou a kozmopolitnou povahou s jedinečným európskym vplyvom, čo priťahuje čoraz viac turistov. Rovnako ako Melilla je jediným španielskym a teda aj európskym územím priamo na africkom kontinente. Ceuta je súčasťou Európskej únie. Pred vstupom Španielska do únie roku 1986 bola Ceuta slobodným prístavom.

Ceuta je v Španielsku oficiálne známa ako Autonómne mesto Ceuta (Ciudad Autónoma de Ceuta), majúc pritom právomoci medzi zvyčajným španielskym mestom a španielskou provinciou. Pred získaním autonómie bolo mesto súčasťou provincie Cádiz.

Maroko v súčasnosti požaduje pripojenie Ceuty, Melilly a ďalších malých ostrovov k Maroku, porovnávajúc súčasný stav s Gibraltárom, ktorý od Spojeného kráľovstva požaduje zase Španielsko. Španielska vláda, rovnako ako predstavitelia oboch miest a ich obyvatelia, to však odmietajú argumentujúc aj tým, že Gibraltár nie je priamou súčasťou Spojeného kráľovstva na rozdiel od týchto španielskych enkláv.

Ceuta, rovnako ako Melilla, je od Maroka oddelená múrom.

80% obyvateľov sú Španieli, cez 19% tvoria Maročania a menej ako 1% potomkovia Indiánov. Španielčina a arabčina sú všeobecne rozšírené, aj keď španielčina výrazne prevláda.

Ceuta má prirodzený prístav, ktorý patrí k najrušnejším v Španielsku. Cesta z Ceuty do Algecirasu v Španielsku trvá len jednu hodinu, čo je menej ako z Tangeru či iných marockých prístavov. Ceuta je však rovnako veľmi príťažlivá pre turistov a turistický ruch je jedným z rozhodujúcich odvetví enklávy okrem prístavu a rybárstva. V Ceuta nie je zavedená DPH a daňové zaťaženie je nižšie ako v Španielsku.

• 
  Východná Ceuta, fotografované z Maroka. Monte Hacho je vrch v pravej časti obrázku.
• 
  Vchod na trh. Rovnako ako v Andalúzii, nočný život v Ceute trvá do rána. Prvý augustový týždeň oslavujú svoju patrónku, Pannu Máriu Africkú.
• 
  Hranica s Marokom.