Chlorid lítny
Chlorid lítny (LiCl) je anorganická zlúčenina chlóru a lítia. Táto soľ je typickou iónovou zlúčeninou, hoci z malej veľkosti iónu Li+ vyplývajú vlastnosti, ktoré sa u iných chloridov alkalických kovov nevyskytujú, napríklad výnimočná rozpustnosť v polárnych rozpúšťadlách (83 g/100 ml vody pri 20 °C) a hygroskopické vlastnosti.[1]
Chlorid lítny | |
Všeobecné vlastnosti | |
Sumárny vzorec | LiCl |
Vzhľad | biele kryštáliky alebo prášok |
Fyzikálne vlastnosti | |
Molekulová hmotnosť | 42,4 u |
Molárna hmotnosť | 42,394 g/mol |
Teplota topenia | 605 °C |
Teplota varu | 1 382 °C |
Hustota | 2,068 g/cm³ |
Rozpustnosť | vo vode: 68,3 g/100 ml (0 °C) 74,5 g/100 ml (10 °C) 83,2 g/100 ml (20 °C) 84,5 g/100 ml (25 °C) 85,9 g/100 ml (30 °C) 89,4 g/100 ml (40 °C) 98,8 g/100 ml (60 °C) 112,3 g/100 ml (80 °C) 128,87 g/100 ml (100 °C) 134,2 g/100 ml (125 °C) 139,7 g/100 ml (150 °C) v polárnych rozpúšťadlách: metanol 45,2 g/100 ml (0 °C) 44,2 g/100 ml (10 °C) 43,8 g/100 ml (20 °C) 44,1 g/100 ml (40 °C) 44,6 g/100 ml (60 °C) etanol 14,4 g/100 ml (0 °C) 16,8 g/100 ml (10 °C) 24,3 g/100 ml (20 °C) 25,4 g/100 ml (40 °C) 23,5 g/100 ml (60 °C) acetón 1,2 g/100 ml (20 °C) 0,61 g/100 ml (50 °C) kvapalný amoniak 0,54 g/100 ml v nepolárnych rozpúšťadlách: pyridín 7,8 g/100 ml (15 °C) |
Termochemické vlastnosti | |
Entropia topenia | 316 J/g |
Entropia varu | 3 552 J/g |
Entropia rozpúšťania | -855,3 J/g (18 °C) |
Štandardná zlučovacia entalpia | -408,3 kJ/mol |
Štandardná entropia | 59,3 J K-1 mol-1 |
Štandardná Gibbsová energia | -384,0 kJ/mol |
Merná tepelná kapacita | 1,133 J K-1 g-1 |
Ďalšie informácie | |
Číslo CAS | 7447-41-8 |
Číslo UN | 2056 |
EINECS číslo | 231-212-3 |
Číslo RTECS | OJ5950000 |
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Chemické vlastnosti
Chlorid lítny tvorí na rozdiel od chloridov iných alkalických kovov kryštálické hydráty.[2] Je známy monohydrát, trihydrát a pentahydrát.[3] Absorbuje tiež až štyri ekvivalenty amoniaku. Podobne ako u iných iónových chloridov môžu roztoky chloridu lítneho poskytovať chloridový ión a napríklad tvoriť zrazeninu chloridu strieborného pôsobením dusičnanu strieborného:
- LiCl + AgNO3 → AgCl + LiNO3
Príprava
Chlorid lítny sa pripravuje pôsobením kyseliny chlorovodíkovej na uhličitan lítny. Možno ho principiálne pripravovať tiež silnou exotermickú reakciou kovového lítia s plynným chlórom alebo chlorovodíkom. Bezvodý chlorid lítny sa pripravuje z hydrátu zahrievaním v prúde chlorovodíka.
Použitie
Chlorid lítny sa používa hlavne na výrobu kovového lítia elektrolýzou taveniny chloridu lítneho s chloridom draselným pri 600 °C. Využíva sa aj ako tavivo pri spájkovaní automobilových dielov z hliníka, ďalej tiež ako desikant pri sušení prúdom vzduchu.[1] Zo špecializovanejších aplikácií nachádza uplatnenie v organickej syntéze, napríklad ako aditívum v Stillovej reakcii. V biochémii ho možno využiť k zrážaniu RNA z bunkových extraktov.[4]
Chlorid lítny sa používa aj v pyrotechnike na farbenie plameňa do tmavočervenej farby.
Chlorid lítny je štandardom relatívnej vlhkosti pri kalibrácii vlhkomerov. Pri 25 °C má nasýtený roztok (45,81%) soli ekvilibrium relatívnej vlhkosti 11,30%. Chlorid lítny môže aj sám slúžiť ako vlhkomer. Táto navĺhajúca soľ sa pri vystavení vzduchu rozpúšťa v pohltenej vode. Rovnovážna koncentrácia je priamo závislá na relatívnej vlhkosti vzduchu. Relatívnu vlhkosť pri 25 °C, s minimálnou odchýlkou v rozmedzí 10 až 30 °C, možno zistiť z koncentrácie pomocou tejto lineárnej rovnice: RH = 107,93 - 2,11 C, kde C je hmotnostná koncentrácia chloridu lítneho.
Bezpečnosť
Soli lítia ovplyvňujú centrálny nervový systém. V 40. rokoch 20. storočia sa chlorid lítny krátko vyrábal ako náhrada kuchynskej soli, bol zakázaný potom, čo boli zistené toxické účinky zlúčeniny.[5][6][7]
Podobné látky
- Bromid lítny
- Fluorid lítny
- Jodid lítny
- Chlorid cézny
- Chlorid draselný
- Chlorid rubídny
- Chlorid sodný
Referencie
Literatúra
- VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
- Handbook of Chemistry and Physics, 71st edition, CRC Press, Ann Arbor, Michigan, 1990
- Norman Neil Greenwood, Alan Earnshaw, Chemistry of the Elements, 2nd ed., Butterworth-Heinemann, Oxford, UK, 1997 ISBN 0-7506-3365-4
- R. Vatassery, Titration analysis of LiCl, sat'd in etanol by AgNO3 to precipitate AgCl (s). EP of this titration gives% Cl by mass
- H. Nechamkin, The Chemistry of the Elements, McGraw-Hill, New York, 1968
Iný projekt
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chlorid lítny
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid lithný na českej Wikipédii.