Chlp (cicavce)

Významy výrazov chlp a/alebo vlas:

• Základný je význam uvedený v úvode tohto článku.
• Niekedy (u človeka) pojem chlp (vlas; lat. pilus) zahŕňa len sekundárne ochlpenie, t.j. len vlas na hlave, riasnicu, obočie a jemné (detské) ochlpenie^[1], alebo dokonca (pre názov chlp) len vlas na hlave^[2].
• Niekedy je (u človeka) naopak z pojmu chlp vylúčený vlas na hlave (capillus) (čiže sa rozoznáva vlas a chlp) a vylúčené je prípadne aj obočie a riasnica.^[3][4][5]
• Niekedy (vo výrobe a podobne) sú z pojmu chlp či vlas vylúčené vlákna nazývané vlna.^[6][7].

Srsť alebo vlas(y) môže znamenať jeden z nasledujúcich významov:

• najčastejšie: súbor či porast chlpov (t.j. chlpov podľa úvodnej definície tohto článku) (v užšom význame a väčšinou len u zvieracieho cicavca - t.j. u všetkých cicavcov okrem človeka) ^{[8][9][1][10][7][11]}
• časť súboru či porastu chlpov majúca (okrem iného) tepelnoizolačnú funkciu (t.j. okrem rôznych špecializovaných chlpov, napr. hmatových pri nose psa)^[12][13]
• časť súboru či porastu chlpov vyčnievajúca nad pokožku^[7]
• pesíky (ako opak podsád)^[7]

Okrem toho pojem srsť (chlp, vlas) niekedy nezahŕňa ostne (оstne majú napr. ježkovia, dikobrazy a pod.)^[10]

Medzi typy chlpov (vlasov, srsti) podľa tvaru a funkcie patria^{[14][15]:99[10][9]}:

• hlavné typy:
  • kontúrová srsť (=obrysová srsť, srstice, pesíky, vlastná srsť) - kryje telo, môžu plznúť po dosiahnutí určitej dĺžky
  • podsrstie (=podsada, vlnka) – je pod kontúrovou srsťou, funguje ako tepelná izolácia a hydroizolácia, delí sa na vlníky a osiníky,
• špecializované typy:
  • vlna – je to kontúrová srsť, mäkkosťou pripomína podsrstie, má rôznu dĺžku.
  • riasnice - na očiach
  • vlásie - chlpy z konskej hrivy alebo konského (či hovädzieho) chvosta
  • vibrisy (=hmatové chlpy, sínusové chlpy, hmatové brvy) – sú zmyslové chĺpky a najčastejšie sú to fúzy pri papuli
  • štetiny – dlhé hrubé tvrdé pesíky (napr. sviňa domáca)
  • ostne (=ihlice) – sú tuhé ochranné chlpy používané na obranu (napríklad jež, dikobraz)
  • výnimočne: rohy typické pre nosorožce

U človeka môžeme rozlíšiť tieto typy chlpov (vlasov) ^[9][1]:

• primárne ochlpenie (=primárne ovlasenie, prvotné ochlpenie, lanúgo) - pokrýva telo plodu v maternici do 7. mesiaca
• sekundárne ochlpenie (= sekundárne ovlasenie, druhotné ochlpenie, detské ochlpenie) - jemné telesné ochlpenie, vlasy na hlave, obočie, riasnice, u žien toto ochlpenie pretrváva celý život
• terciárne ochlpenie (terciárne ovlasenie) - silné chlpy objavujúce sa až v puberte, patria sem chlpy v podpazuší, ohanbí, fúzy, bradu, chlpy na hrudi, na chrbáte, na končatinách, chĺpky v nose, vo vonkajšom zvukovode a hmatové chĺpky

Skladá sa z:

• vnútornej časti: koreň vlasu
• vonkajšej časti:
  • dreň vlasu - tvorí vnútro vlasu, ale vyskytuje iba na najhrubších vlasoch (brada, riasnice)
  • kôra vlasu - ktorú tvoria vretenovité zrohovatené bunky
  • kutikula vlasu - tvorí povrch vlasov a je vytvorená z plochých, zrohovatených buniek.

Farbu vlasov spôsobujú pigmenty eumelanín a feomelanín kôrovej vrstvy. Vzduchové bublinky spôsobujú sivú až bielu farbu vlasov.

Do vlasového vačku pri vstupe na povrch kože vyúsťuje mazová žľaza. Prostredníctvom nervových spletí okolo vlasovej cibuľky sa vlasy a chlpy zúčastňujú na hmatovom vnímaní.

Srsť sa skladá primárne z kombinácie dlhých, silných a mastných srstíc (pesíkov) na vrchnej časti a krátkeho, jemného podsrstia (podsady) pod nimi^[14].

U zvieracích cicavcov ^[16]

Srsť cicavcov má mnoho využití: ochrana, zmyslové vnímanie, izolácia proti vode a kamufláž, pričom primárnym využitím je termoregulácia.^[17]Srstice fungujú ako izolácia proti vode a podsrstie pôsobí ako izolačná prikrývka, ktorá udržuje zviera v teple.^[18] Chlpy sú kožný rohovinový derivát.^[14]

Dĺžka srsti je pri termoregulácii zanedbateľná, pretože niektoré tropické cicavce, ako napríklad leňochy, majú rovnakú dĺžku srsti ako niektoré arktické cicavce, ale izolujú menej; a naopak, iné tropické cicavce s krátkou srsťou majú rovnakú izoláciu ako arktické cicavce. Hustota srsti môže zvýšiť tepelnú izoláciu zvieraťa a arktické cicavce majú výrazne hustú kožušinu; napríklad pižmoň severský má kontúrovú srsť dlhú 30 cm a husté podsrstie ktoré vytvára vzduchotesný kabát, ktorý im umožňuje prežiť pri teplotách nižších ako -40 °C^{[15]:162–163} Niektoré púštne cicavce, ako sú ťavy, používajú hustú kožušinu, aby zabránili slnečnému teplu preniknúť na pokožku, čo umožňuje zvieraťu zostať chladným; srsť ťavy môže v lete dosiahnuť 70 °C ale pokožka ostáva na teplote 40 °C^[15]:188. Vodné cicavce zachytávajú v srsti vzduch, aby zlepšili jej tepelnoizolačné vlastnosti a držali pokožku v suchu.^{[15]:162–163}

Srsť býva sfarbená z rôznych dôvodov, medzi hlavné selektívne tlaky patrí kamufláž, výber sexuálneho partnera, komunikácia a fyziologické procesy ako napr. regulácia teploty. Kamufláž je silným vplyvom u veľkého počtu cicavcov, pretože pomáha jednotlivcom skrývať sa pred dravcami alebo korisťou^[19].

Aposematizmus, varujúce sfarbenie, je najpravdepodobnejším vysvetlením čiernobielej koláže mnohých cicavcov, ktoré sa dokážu brániť, napríklad skunk brániaci sa zápachom a silný, agresívny mediar svetlochrbtý^[20]. Arktické a subarktické cicavce ako líška polárna (Alopex lagopus), lumík grónsky (Dicrostonyx groenlandicus), lasica hranostaj (Mustela erminea) a zajac menivý (Lepus americanus) majú sezónny polyfenizmus medzi hnedou farbou v lete a bielou v zime, ktorý im pomáha v maskovaní^[21]. Rozdiely vo farbe srsti samíc a samcov môžu upozorňovať na ich výživu a hladiny hormónov, ktoré sú dôležité pri výbere partnera^[22]. Niektoré stromové cicavcov, najmä primáty a vačkovce, majú na častiach tela odtiene fialovej, zelenej alebo modrej pokožky, čo naznačuje zreteľnú výhodu v ich stromovom biotope v dôsledku konvergenčnej evolúcie^[23]. Zelené sfarbenie leňochov je však výsledkom symbiózy s riasami^[24].

Sfarbenie srsti niekedy vytvára sexuálny dimorfizmus, ako je to u viacerých primátov^[25]. Farba srsti môže ovplyvniť schopnosť udržať teplo, v závislosti od toho, koľko svetla odráža. Cicavce s tmavšou farbou môžu absorbovať viac tepla zo slnečného žiarenia a zostať teplejší a niektoré menšie cicavce, ako sú hraboše, majú v zime tmavšiu srsť. Biela, bezfarebná srsť arktických cicavcov, ako je medveď biely, môže odrážať viac slnečného žiarenia priamo na pokožku.^{[15]:166–167[17]}

Cicavce s malým množstvom srsti sa často nazývajú „nahé“, „lysé“ alebo „bezsrsté“ (rypoš lysý, psie plemeno Naháč). Človekom opracovaná koža so srsťou sa nazýva kožušina^[26]. Zviera s komerčne hodnotnou kožušinou je v kožušinovom priemysle známe ako kožušinové zviera. Použitie kožušiny ako odevu alebo dekorácie je kontroverzné; obhajcovia práv zvierat namietajú proti lovu a usmrcovaniu divokých zvierat a chovu a zabíjaniu zvierat na kožušinových farmách.

U človeka ^{[chýba zdroj]}

Základ vlasu vzniká tak, že časť zárodkovej vrstvy pokožky (stratum germinativum epidermis) vrastie do hĺbky zamše (corium) a vytvorí základ vlasovej cibuľky (bulbus pili), v nej sa tvorí malé vyklenutie, do ktorého vrastie väzivo mezenchýmového pôvodu a vytvorí (??)vlasovú cibuľku.

Vlas rastie tvorbou a rohovatením buniek vo vlasovej cibuľke. Cez epitelový vlasový vačok (foliculus pili) rastie vlas smerom na povrch kože.

Vlasy majú rôznu dĺžku od 0,5 až po 150 cm a výnimočne aj viac. Hrúbka vlasov kolíše medzi 0,05 mm až po 0,6 mm. Vlasy sú na celom povrchu tela s výnimkou dlaní, stupají, bočných plôch prstov, nechtov, pier, žaluďa, predkožky dráždca a pošvy. Hustota, hrúbka aj dĺžka vlasov je individuálna.