Lasica hranostaj
Lasica hranostaj[2] (iné názvy: hranostaj čiernochvostý[3][4], hranostaj[5][6], hranostaj obyčajný[7], zastarano lasica veľká[6], zastarano popolica/popelica[8], zriedkavo hermelín; lat. Mustela erminea) je druh cicavca z čeľade lasicovité (Mustelidae). Obýva celú Holarktídu. Výskyt na Slovensku bol doložený na 32,8 % územia.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hranostaj patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná.[1]
Lasica hranostaj | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
[1] | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Mustela erminea Linnaeus, 1758 | |
Rozšírenie hranostaja | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis
Je veľký 30 až 41 cm vrátane 8 až 12 cm dlhého chvosta a váži od 0,125 do 0,3 kg. Asi o 1/3 sú vždy ťažší a väčší samci. Hranostaj má v lete na chrbte škoricovo hnedú srsť, ktorá na bruchu prechádza v takmer bielu. Na začiatku zimy prechádza na krásne bielu. Tejto bielej zimnej kožušinke sa hovorí hermelín. Špička chvosta je ako v lete, tak v zime sýto čierna, tým sa dá ľahko rozoznať od lasice myšožravej.
Výskyt
Hranostaj sa vyskytuje po celej Európe (okrem Stredomoria a Balkánu), vo veľkej časti Ázie a v Severnej Amerike. Bol dovezený aj na Nový Zéland, kde sa rozšíril. Žije najčastejšie v otvorenej krajine.
Rozšírenie na Slovensku
Na území Slovenska sa zdržuje od nížin až po hory.
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 141 (32,8 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 32, čo zodpovedá 7,4 % rozlohy) v nadmorských výškach 99 (Vojka) – 2 050 m n. m. (Západné Tatry).[4]
Biotop
Obýva rôzne druhy lesov, od lužných lesov až po kosodrevinu, nežije vo veľkých súvislých lesoch, skôr v malých skupinách stromov v blízkosti vôd. Zdržuje sa pozdĺž potokov, v okolí medzí i na skalnatých stráňach a v blízkosti ľudských sídiel.[4] Často tiež zavíta do chalúp a sedliackych usadlostí. Úkryty má v dierach pod zemou.[4]
Rozmnožovanie
Hranostaj sa pári buď vo februári a marci (až apríl[4]) – to sa mláďatá narodia za 8 týždňov, alebo od augusta do septembra – v tomto prípade sa mláďatá rodia po utajenej gravidite až v apríli alebo v máji ďalšieho roka.[4] Svoje skrýše pre odchov mláďat buduje v hromadách kamenia, vo štrbinách múrov a na podobných miestach. Počet mláďat z jedného vrhu sa obvykle pohybuje od 3 do 4 (zriedkavo 12 - 13)[4].
Potrava
Hlavnou potravou hranostajov sú najmä drobné cicavce, zriedkavo až do veľkosti králika, prevažujú hlodavce[4], po ktorých sa dokáže natiahnuť aj do ich úzkych nôr. Živí sa aj bezstavovcami a rastlinnou potravou.[4] Loví bežne na zemi, ale za korisťou sa niekedy dokáže i šplhať po stromoch, dobre pláva.[4] Občas dokáže škodiť tým, že pri love zadusí malého zajaca, jarabicu alebo bažanta.
Ochrana
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 700 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[9]Druh je zaradený Bernského dohovoru (Príloha III).[10]
Galéria
- V letnom šate
- Mláďa
- V zimnom šate
- Dáma s hranostajom, autor Leonardo da Vinci (1483 – 1490)
- Plášť z kozušín hranostaja v bielom zimnom šate s čiernym chvostíkom, na portréte je Franz Georg von Schönborn
- Kožušina z hranostajov v zimnom šate v znaku Srbska
- Hranostaj v zimnom šate v erbe Fínskeho kraja Pohjois-Pohjanmaa
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lasica hranostaj
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lasica hranostaj