Dingo austrálsky
Dingo austrálsky[2] (iné názvy: pes dingo[3][4][5], vlk dingo[6], dingo[7]; lat. Canis dingo, Canis lupus dingo, Canis familiaris dingo) je austrálska psovitá šelma, väčšinou chápaná ako poddruh vlka dravého Canis lupus dingo, niekedy ako samostatný druh Canis dingo alebo ako poddruh psa domáceho Canis familiaris dingo.
| Dingo austrálsky | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Canis dingo Meyer, 1793 | |
| Synonymá | |
| Canis familiaris dingo, Canis familiaris | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Pravdepodobne vznikol zo psa domáceho počas posledných 10 000 rokov a je teraz schopný žiť v mnohých prírodných terénoch. Loví raz denne za súmraku. Loví králiky, hlodavce, malé kengury a vtáky. Príležitostne alebo v čase núdze sa živí aj ovocím, časťami rastlín a zdochlinami. Mladé samce bývajú samotárske a potulné. Dospelí dingovia obvykle tvoria ustálené svorky, ale tam, kde je populácia riedka a silno roztrúsená, žijú skôr v pároch. Pária sa v júni až auguste. Šteňatá sa narodia približne za 9 týždňov po spárení. Samici sa môže narodiť až deväť šteniat. Mláďatá sú schované v brlohu pod zemou, z ktorého prvýkrát vylezú po troch týždňoch od narodenia. Po ôsmich týždňoch opúšťajú brloh úplne. Mladých dingov na cestách najprv sprevádzajú dospelí, v troch až šiestich mesiacoch sa úplne osamostatnia.
Pôvod
Pomocou genetickej analýzy bolo preukázané, že pes dingo sa izolovane vyvíjal v Austrálii počas asi 5 000 rokov a bol do nej pravdepodobne zavlečený pravekými ľuďmi prichádzajúcimi do Austrálie z juhovýchodnej Ázie.[8]
Základné informácie
- dĺžka: 0,72 – 1,1 m
- chvost: 21 – 36 cm
- hmotnosť: 9 – 21,5 kg
- dĺžka života vo voľnej prírode: 8 – 10 rokov
- dĺžka života v zajatí: až 14 rokov
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dingo austrálsky
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dingo na českej Wikipédii.