Drážďany

Z pôvodne rybárskej dediny, sídla kupcov a sídla markgrófa sa Drážďany vyvinuli na kúpeľnú a kráľovskú rezidenciu a stali sa krajinským hlavným mestom Saska. Drážďany sú politickým centrom, sídlom krajinskej vlády, snemu a ďalších krajinských úradov, sídlom direktívneho obvodu Drážďany, technickej univerzity a ďalších vysokých škôl. Sú dôležitou dopravnou križovatkou. Počet obyvateľov okolo roku 1852 prekročil hranicu 100.000, čím sa mesto stalo veľkomestom. Mesto Dráždany tvorí jadro rovnomennej európskej aglomerácie. Spolu s ďalšími desiatimi mestami tvoria európsky metropolitný región Mitteldeutschland. V roku 2006 mesto oslávilo svoje 800. výročie.

Nemecký aj slovenský názov vznikol z lužickosrbského názvu Drežďany, ktoré označovalo ľudí bažín a lužných lesov.

Drážďany ležia pri rieke Labe medzi východnými výbežkami Krušných hôr, Lužickými horami a Labskými pieskovcami. Kvôli svojej prírodnej polohe a barokovému a mediteránnemu architektonickému pôvabu sa mesto prezýva „Polabská Florencia“. Najvyšším vrcholom Drážďan je Triebenberg. Mesto je svojou rozlohou po Berlíne, Hamburgu a Kolíne nad Rýnom štvrtým najväčším veľkomestom Nemecka.

V roku 1958 boli Drážďany rozdelené na 5 obvodov: Dresden-Mitte, Dresden-Ost, Dresden-West, Dresden-Süd, Dresden-Nord. Od roku 1991 je mesto rozdelené na 10 častí. Po pripojení ďalších obcí vznikli nové štvrte. Každý mestský obvod má vlastný úrad, radnicu a radu podľa § 71 Saského obecného poriadku. Predstaviteľom mestského obvodu je obvodný starosta alebo ním poverená osoba.

Mesto Dráždany bolo založené približne v 10. storočí ako slovanské sídlo. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1206. V roku 1299 tu začalo platiť magdeburské právo. Od roku 1485 je to hlavné mesto Saska. Za Augusta II. Silného začiatkom 18. storočia nastal v meste stavebný rozkvet. Počas druhej svetovej vojny bolo mesto od 13. februára do 15. februára 1945 takmer kompletne zničené leteckým bombardovaním. Presný počet obetí nie je dodnes známy, nachádzalo sa tu veľa utečencov z východu a mesto bolo preplnené. Najnovšie výskumy hovoria v oficálnych číslach o 18 000 až 25 000 mŕtvych^[1]. Naproti tomu sa vo verejnej diskusií objavuje počet obetí vo výške medzi 200 000 a 500 000. Tieto čísla sú však pokladané za produkt nacistickej a ultra-pravicovej propagandy. Bombardovanie je do dnešných dní považované za kontroverzné a neadekvátne vzhľadom k povahe a veľkosti mesta. Spojenecké armády však toto popísali ako legitímne bombardovanie vojenského a priemyselného cieľa^[2]. Na ochranu pred epidémiami bolo veľa neidentifikovaných mŕtvol spálených. V roku 2002 Drážďany postihla povodeň.

• Semperoper – Saská štátna opera
• Zwinger – barokový palác s galériou výtvarného umenia
• Frauenkirche – barokový protestantský kostol, za vojny zničený a dnes zrekonštruovaný
• Hofkirche – rímskokatolícky kostol
• Albertinum – múzeum výtvarného umenia
• Kreuzkirche – kostol
• Neues Rathaus – nová radnica

• August I. (* 1670 – † 1733), saský kurfürst a poľský kráľ
• Mária Amália Saská (* 1724 – † 1760), španielska kráľovná ako manželka Karola III.
• Mária Jozefa Saská (* 1731 – † 1767), dauphine Francúzska
• Albert Saský (* 1738 – † 1822), nemecký princ
• Johann Centurius von Hoffmannsegg (* 1766 – † 1849), botanik, entomológ a ornitológ
• Carl Maria von Weber (* 1786 – † 1826), hudobný skladateľ, kapelník, klavirista a dirigent
• Žofia Saská (* 1845 – † 1867), bavorská vojvodkyňa
• Piotr Arkadievič Stolypin (* 1862 – † 1911), ruský politik, reformátor a štátnik
• Max Immelmann (* 1890 – † 1916), stíhací pilot – letecké eso v prvej svetovej vojne
• Aristides von Caradja (* 1861 – † 1955), rumunský entomológ
• Otto Bang-Haas (* 1882 – † 1948), entomológ – lepidopterológ, koleopterológ a obchodník s hmyzom
• Hans Kotzsch (* 1901 – † 1950), entomológ a obchodník s hmyzom
• Günter Behnisch (* 1922 – † 2010), architekt
• Theo Adam (* 1926), operný spevák
• Carina Wieseová (* 1968), herečka