Krušné hory
Krušné hory (nem. Erzgebirge) je geomorfologický celok a pohorie pozdĺž česko-nemeckej hranice na severozápade Čiech a juhu Saska. Tvorí súvislé horské pásmo s dĺžkou 130 kilometrov a s priemernou šírkou približne 40 kilometrov. Najvyšším vrchom je Klínovec (1244 m n. m.).
| Krušné hory | |
| nem. Erzgebirge | |
| pohorie | |
 Krušné hory v zime | |
| Štáty |  Česko,  Nemecko |
|---|---|
| Časť | Krušnohorská hornatina |
| Najvyšší bod | Klínovec |
| - výška | 1 244 m n. m. |
| - súradnice | 50°23′46″S 12°58′04″V / 50,39611°S 12,96778°V |
| Dĺžka | 130 km |
| Šírka | 40 km |
| Rozloha | 6 000 km² (600 000 ha) |
| Geologické zloženie | rula |
 Poloha pohoria Krušné Hory v Čechách | |
 Topografická mapa pohoria Krušné hory v spolkovej krajine Sasko | |
| Wikimedia Commons: Ore Mountains | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prírodné pomery
Krušné hory sú zvyškom starého vyzdvihnutého pohoria s plochou vrcholovou časťou. Z českej strany sú obmedzené strmým zlomovým svahom[1]. Budujú ich hlavne hlavne kryštalické horniny, hlavne žuly, svory a ruly. Tektonicky patria Krušné hory do saxo-thuringika. Na staršom hercýnskom podklade ležia mladšie treťohorné vulkanické horniny.
Osídlenie
Medzi známejšie mestá pod Krušnými horami patria Ústí nad Labem, Chabařovice, Teplice, Duchcov, Litvínov, Most, Chomutov, Kadaň, Klášterec nad Ohří, Ostrov nad Ohří, Karlovy Vary, Sokolov, Zwickau, Freiberg, Chemnitz a Drážďany.
Dejiny
Okolo polovice 2. tisícročia pred Kr. sa pastierske kmene, ktoré sa usadili v blízkosti hôr, naučili využívať domáce zásoby cínových rúd v Krušných horách.[2] Známe sú tiež ložiská uránu a minerálne pramene (napr. Jáchymov).
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krušné hory
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Krušné hory na českej Wikipédii. 13°18′49″V / 50,544592°S 13,313687°V