Eucharistická adorácia
Eucharistická adorácia je jedným z prejavov úcty k Ježišovi Kristovi prítomnému v premenenej hostii. Táto činnosť sa môže praktizovať vtedy, keď je Najsvätejšia Sviatosť vystavená k verejnej úcte v monštrancii, ale aj keď je zatvorená za dvierkami tabernákulua.
Eucharistická adorácia sa praktizuje v rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi. Protestantské, pravoslávne a starokatolícke cirkvi ju nepraktizujú.
Je to znak oddanosti a uctievania Ježiša Krista, ktorý je podľa katolíkov prítomný ako Telo, Krv, Duša a Božská podstata v premenenej hostii, ktorá je posvätným chlebom. Z teologického pohľadu je adorácia forma Latrie založenej na reálnej prítomnosti Krista v hostii.[1]
Kresťanská meditácia praktizovaná za prítomnosti eucharistie mimo svätej omše je nazývaná Eucharistická meditácia. Bola praktizovaná napríklad týmito ľudmi: Peter Julián Eymard, Ján Mária Vianney, Terézia z Lisieux.
Keď je vystavenie hostie stále (celodenné) ide o neustálu adoráciu. V kláštoroch alebo konventoch je vykonávaná tamojšími rezidentnými rehoľníkmi a rehoľníčkami. Vo farnostiach sú od 20. storočia pri Sviatosti prítomní dobrovoľníci farníci. Pri otváraní kaplnky na neustálu adoráciu v Bazilike svätého Petra v Ríme sa svätý otec Ján Pavol II. modlil za to, aby bola neustála adorácia v každej farnosti na svete.[2] Pápež Benedikt XVI. zaviedol neustálu adoráciu pre laikov v každom z piatich sektorov Rímskej diecézy.[3]
Eucharistická adorácia je spojená s čiastočnými odpustkami, prípadne s plnomocnými, ak trvá aspoň pol hodiny a sú splenené obvyklé podmienky.[4]
Priebeh adorácie
Adorácia sa koná spravidla v kostole alebo v kaplnke. Konsekrovaná svätá Hostia je uložená do monštrancie, ktorá je umiestnená do prostriedku oltára k úcte veriacim. Podľa miestnych zvyklostí môže mať špecifickú podobu a veľkosť. Väčšinou nejakým spôsobom nadväzuje na slávenie svätej omše, začína sa modlitbou kňaza, pokračuje osobnou modlitbou veriaceho a končí udelením požehnania so Sviatosťou oltárnou a potom je Kristus späť umiestnený do svätostánku.
Je spojená aj so spevom hymnu Ctime túto sviatosť slávnu, na ktorom ak sa veriaci zúčastní na Štvrtok Svätého týždňa a na Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi a spĺňa obvyklé podmienky, môže získať odpustky.[5][6]
Dni s adoráciou
Adorácia sa koná najmä na Štvrtok Svätého týždňa, Piatok utrpenia Pána a Svätú sobotu. Počas prvého dňa veľkonočného tridua môže byť doprevádzaná aj spevmi, v ostatných častiach veľkonočného trojdnia má prebehnúť v tichosti.
V niektorých farnostiach sa ustálila prax krátkej adorácie a eucharistického požehnania vždy v prvý piatok v mesiaci, ktorý je zasvätený k úste Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu a dlhej (aspoň pol hodinovej) adorácie každý štvrtok.
Celodenné adorácie
Každá slovenská diecéza ma v rámci svojho územia podelené jednotlivé dni liturgického roka, ktoré sú určené na celodennú adoráciu Eucharistie tak, aby každý deň v roku bola celodenná poklona v inej farnosti danej diecézy. Za celý rok sa v celodennej poklone vystriedajú všetky farnosti diecézy.
Priebeh adorácie je podobný, kňaz rannou hodinou vystaví adoráciu na verejnú poklonu, ale Eucharistické požehnanie udelí až večer, kedy zároveň Eucharistiu odloží do svätostánku.
Referencie
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Eucharistic adoration na anglickej Wikipédii a Eucharistická adorace na českej Wikipédii.