Liturgický rok

Bližšie informácie v hlavnom článku: Liturgický rok rímskokatolíckej cirkvi

Začína adventom, prvou adventnou nedeľou. Pokračuje vianočným obdobím, nasleduje prvá časť cezročného obdobia ^[1], pôstne obdobie, potom veľkonočné obdobie a nasleduje druhá časť cezročného obdobia. Obdobia sa staršie nazývajú aj cykly. Liturgický rok končí Slávnosťou Krista Kráľa ^[2][3]

V rímskokatolíckej cirkvi sa cezročné nedele opakujú v troch cykloch, tieto cykly sa nazývajú písmenom A, B, alebo C. Férie cezročného obdobia sa zasa opakujú v dvoch cykloch (Lekcionár III a IV). Liturgické obdobie adventu, vianoc, pôstu a veľkej noci sa opakujú každoročne.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Liturgický rok v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku

V evanjelickej cirkvi a.v. sa začína adventom, prvou adventnou nedeľou. Pokračuje vianočným obdobím, nasleduje prvá časť cezročného obdobia, pôstne obdobie, potom veľkonočné obdobie a nasleduje druhá časť cezročného obdobia. Obdobia sa staršie nazývajú aj cykly. Liturgický rok končí Slávnosťou Krista Kráľa ^[4]

V gréckokatolíckej cirkvi ^[5][6] a pravoslávnej cirkvi ^[7][8] teda v cirkvách byzantského obradu) sa začína 1. septembra. Má dve konštitutívne zložky - okruh pohyblivých sviatkov, ktorý sa odvíja od Paschy, a okruh nepohyblivých sviatkov (majú pevný dátum slávenia). Sviatky sa delia na tri základné kategórie (veľké, polyjelejné a malé), pričom niektoré veľké sviatky majú aj obdobie predprazdenstva a poprazdenstva (predsviatku a posviatku). Najväčším sviatkom liturgického roka je Pascha (Veľká noc). Významné sú aj štyri pôstne obdobia (Filipovka, Veľký pôst, Petro-pavlovský pôst, Uspenský pôst).