Dudváh

Vysoký agradačný val Váhu bráni Dudváhu (a ďalším prítokom), aby sa ich vody spojili už skôr, a núti ho tiecť dlho rovnobežne. Dudváh je preto jednostranne rozvinutou riekou s (prirodzenými) prítokmi iba z pravej strany (odvodňuje tak východné svahy Malých Karpát). Rieka má veľký vodohospodársky význam z hľadiska zavlažovania a hlavné koryto križujú viaceré vodné kanály.

Tok rieky sa rozdeľuje na tri časti:

• Horný Dudváh^[1]: označuje tok rieky od odbočenia z koryta Dubovej po zaústenie do koryta Váhu pri Siladiciach. Je to pravostranný prítok Váhu s dĺžkou 42,1 km a povodím 498,6 km².
• Dolný Dudváh^[1]: pokračovanie toku Horného Dudváhu od jeho zaústenia do koryta Váhu po ústie do Čiernej vody južne od obce Čierna Voda. Je to ľavostranný prítok Čiernej vody s dĺžkou 33,7 km a povodím s veľkosťou 751,7 km².
• Salibský Dudváh^[1]: tvorí najjužnejší úsek pôvodného koryta Dudváhu od oddelenia z koryta Dolného Dudváhu pri obci Čierny Brod po ústie do koryta (Starej) Čiernej vody pri Kráľovom Brode. Má dĺžku 21,8 km a povodie s veľkosťou 281,3 km².

Horný Dudváh

Dudváh vzniká oddelením z koryta Dubovej v intraviláne obce Čachtice v nadmorskej výške cca 176 m n. m., 1 km JJV od centra obce. Odtiaľ tečie na juh obcou Častkovce viac-menej rovnobežne s korytami Dubovej a Váhu na východe. V blízkosti obce Trebatice priberá jeden z významných prítokov, Holešku, pri Veľkých Kostoľanoch Chtelničku a pri Bučanoch svoj najdlhší prítok – Hornú Blavu. Západne od Dolných Zeleníc bola vybudovaná približne 3 km dlhá preložka, ktorou Horný Dudváh tečie na juhovýchod a vlieva sa do Váhu pri obci Siladice.

Dolný Dudváh

Dolný Dudváh je pokračovaním toku Horného Dudváhu od rozdvojenia sa pri obci Bučany. Tečie prevažne na juh a pri obci Čierna Voda sa vlieva do Čiernej vody. Severne od obce Šúrovce sa prechodne stáča a k sútoku s Dolnou Blavou tečie smerom na juhozápad. Pri obci Križovany nad Dudváhom priberá Dolnú Blavu a ďalej už tečie výhradne severojužným smerom. Pri Majcichove priberá Trnávku a pri Malej Mači Gidru. Pri obci Kráľov Brod na Podunajskej rovine sa od pôvodného koryta Dudváhu sprava oddeľuje umelo vybudovaná preložka s dĺžkou cca 2,7 km, ktorou zaúsťuje do koryta Čiernej vody južne od obce Čierna Voda.

Salibský Dudváh

Dolný tok Dudváhu je ľudskými úpravami najmenej zasiahnutým úsekom s početnými meandrami. Od obce Čierna Voda tečie k obci Mostová na juhovýchod, odtiaľ k Horným Salibám na východ a ďalej opäť na juhovýchod. Pod obcou Horné Saliby priberá zľava Šárd a juhozápadne od obce Tešedíkovo tiež zľava Derňu. Do Starej Čiernej vody sa vlieva v blízkosti obce Kráľov Brod.

Dudváh preteká cez dva geomorfologické celky:^[2]

• Podunajská pahorkatina s jej 2 podcelkami:
  • Trnavská pahorkatina, geomorfologická časť Trnavská tabuľa
  • Dolnovážska niva, geomorfologická časť Dudvážska mokraď
• Podunajská rovina s jej 3 podcelkami:
  • Galantské pláňavy
  • Uľanská mokraď
  • Salibská mokraď

• Pravostranné: Podolský potok, Obuchovský potok, Očkovský kanál, Holeška, Chtelnička, Pečeňadský kanál, Manivier, Horná Blava, Kuliarsky kanál, Dolná Blava, Križoviansky kanál, Trnávka, Abrahámsky kanál, Gidra, Meder
• Ľavostranné: Veľký kanál, Voderadský kanál, Hlavný kanál, Rakytovský kanál, Červenícky kanál, Zelenický kanál, Šárd, Derňa

Dudváh postupne preteká cez nasledujúce obce, intravilánom (I) alebo extravilánom (E):

• Čachtice (I)
• Častkovce (I)
• Podolie (E)
• Očkov (E)
• Ostrov (I)
• Krakovany (E)
• Trebatice (E)
• Piešťany, mestská časť Kocurice (E)
• Borovce (E)
• Rakovice (E)
• Veselé (E)
• Drahovce, miestna časť Voderady (E)
• Veľké Kostoľany (E)
• Pečeňady (E)
• Ratkovce (E)
• Žlkovce (E)
• Trakovice (I)
• Bučany (E)
• Dolné Zelenice (E)
• Siladice (E)
• Šúrovce (E)
• Zavar (E)
• Križovany nad Dudváhom (E)
• Vlčkovce (E)
• Opoj (E)
• Majcichov (E)
• Hoste (E)
• Abrahám (E)
• Malá Mača (E)
• Sládkovičovo (I)
• Košúty (I)
• Čierny Brod (E)
• Mostová (E)
• Horné Saliby (I)
• Dolné Saliby (E)
• Kráľov Brod (E)