Hrubý vrch (Západné Tatry)
Hrubý vrch[1] (2 137,0 m n. m.[2]; poľ. Jarząbczy Wierch) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier, v tesnej blízkosti slovensko-poľskej hranice. Leží v závere Jamníckej doliny nad Pribylinou, približne 18 km severne od Liptovského Hrádku.[3]
| Hrubý vrch | |
| vrch | |
 Hrubý vrch | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko |
|---|---|
| Regióny | Žilinský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Powiat tatrzański |
| Obce | Pribylina, Jamník, Witów |
| Časť | Liptovské Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Váh, Dunajec |
| Nadmorská výška | 2 137,0 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′51″S 19°47′42″V / 49,1974°S 19,795°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zelenej značke z Račkovej doliny cez Otrhance |
| Prvovýstup | Göran Wahlenberg |
| - dátum | 1813 |
  Poloha v rámci Slovenska | |
 Poloha v rámci Tatier | |
| Wikimedia Commons: Hrubý vrch (Západné Tatry) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
Nachádza sa v západnej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a v ich časti Liptovské Tatry.[4] Leží len niekoľko desiatok metrov južne od slovensko-poľskej hranice, na území Žilinského kraja, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Jamník a Pribylina.[1] Severné svahy patria obci Witów v Powiate tatrzańskom v Malopoľskom vojvodstve.[5] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situované Podbanské, južne leží Liptovská Kokava a Pribylina, juhozápadne Konská a Žiar a severozápadne ležiaca Zverovka, severným smerom sa nachádza Witów a severovýchodne Kościelisko.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti.[3]
Opis
Hrubý vrch leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Končistou (1 994 m n. m.) a Deravou (1 955 m n. m.). Je uzlovým vrchom, keďže južným smerom z neho vybieha mohutná rázsocha Otrhance na Jakubinu (2 194 m n. m.). Západným smerom svahy klesajú do Jamníckej doliny, ktorou vodu z oblasti odvádza Jamnícky potok, východne leží Račkova dolina a skupina Račkových plies, z ktorých vyteká potok Račková, smerujúca do Belej v povodí Váhu. Severným smerom hrebeň klesá do kotla Jarabcza Rowień v hornej časti mohutnej Doliny Chochołowskej. Nimi voda z tejto časti hrebeňa odteká potokom Siwa Woda do Čierneho Dunajca.[3]
Východným smerom sa nachádza Končistá (1 994 m n. m.), Ornak (1 854 m n. m.), Zadni Ornak (1 867 m n. m.), Klin (2 173 m n. m.), Blyšť (2 169 m n. m.) a Bystrá (2 248 m n. m.), južným Nižná Bystrá (2 163 m n. m.), Ježová (2 043 m n. m.), Jakubina (2 194 m n. m.), Vyšná Magura (2 095 m n. m.), Ostredok (2 050 m n. m.), Nižná Magura (1 919 m n. m.) a Mládky (1 945 m n. m.), západným Malý Baranec (2 044 m n. m.), Baranec (2 185 m n. m.), Smrek (2 072 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.), Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), Volovec (2 063 m n. m.) a Deravá (1 955 m n. m.) a severným Rákoň (1 879 m n. m.), Czerwony Wierch (1 766 m n. m.), Lúčna (1 653 m n. m.), Bobrovec (1 663 m n. m.), Trzydniowiański Wierch (1 758 m n. m.) a Czubik (1 846 m n. m.).[2] Vrcholom prechádza značený turistický chodník.[3]
Výhľady
Hôľnato-skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú tak okolité vrcholy Západných Tatier, no tiež Oravské Beskydy, Oravská Magura, Nízke Tatry a podhorie v južnom Poľsku.[7]
Prístup
- po
zelenej značke z Pribyliny cez Úzku dolinu, Rázc. Jamníckej a Račkovej doliny a hrebeň Otrhance - po
žltej značke z Rázc. Jamníckej a Račkovej doliny cez Račkovu dolinu a Račkovo sedlo - po
modrej značke z Rázc. Jamníckej a Račkovej doliny cez Jamnícku dolinu a sedlo pod Hrubým vrchom - po
červeno značenej turistickej hrebeňovke (traverzom):- od západu zo Smutného sedla cez Volovec (2 063 m n. m.)
- od východu z Pyšného sedla cez Klin (2 173 m n. m.)[3]
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrubý vrch (Západné Tatry)
