Klin (Západné Tatry)
Klin[1] (2 172,7 m n. m.[2][3]; poľ. Starorobociański Wierch) je výrazný hôľnato-skalnatý vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Račkovej doliny nad Pribylinou, približne 18 km severne od Liptovského Hrádku.[4]
| Klin | |
| Starorobociański Wierch | |
| vrch | |
 Klin | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko |
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Malopoľský |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Powiat tatrzański |
| Obce | Pribylina, Witów |
| Časť | Liptovské Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Váh |
| Nadmorská výška | 2 172,7 m n. m. |
| Relatívna výška | 221 m |
| Súradnice | 49°11′58″S 19°49′11″V / 49,1994°S 19,8198°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z Pribyliny cez Račkovo sedlo |
| Prvovýstup | G. Wahlenberg |
| - dátum | 1813 |
  Poloha v rámci Slovenska | |
 Poloha v rámci Tatier | |
| Wikimedia Commons: Klin (Západné Tatry) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
Nachádza sa na západe strednej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a ich časti Liptovské Tatry.[5] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva. Juhozápadná, južná aj juhovýchodná časť masívu patrí do katastra obce Pribylina v okrese Liptovský Mikuláš[1], severné svahy zasahujú na územie obce Witów v Powiate tatrzańskom.[6] Najbližším sídlom je juhovýchodne situované Podbanské, južne leží Liptovská Kokava a Pribylina a severovýchodne v Poľsku sa nachádza obec Kościelisko.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria.[4]
Opis
Klin leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Gáborovým sedlom oddeleným Blyšťom (2 155 m n. m.) na juhovýchode a Račkovým sedlom oddelenou Končistou (1 994 m n. m.) na severozápade. Juhovýchodným smerom sa nachádza Gáborova dolina, ktorou voda z tejto časti odteká Gáborovým potokom, juhozápadné svahy klesajú do Račkovej doliny, odvodňovanej Račkovou do Belej v povodí Váhu. Severná časť klesá do kotla Wielkie Jamy v závere Starorobocńianskej doliny, ktorá je vetvou Doliny Chochołowskej a ktorými voda odteká do Čierneho Dunajca.[4]
Západne sa nachádza Končistá (1 994 m n. m.), Deravá (1 955 m n. m.), Hrubý vrch (2 137 m n. m.), Jakubina (2 194 m n. m.) a Baranec (2 185 m n. m.), južne Vyšná Magura (2 095 m n. m.), Ostredok (2 050 m n. m.), Nižná Magura (1 919 m n. m.), Kečka (1 489 m n. m.), Nižná Bystrá (2 163 m n. m.), Ježová (2 043 m n. m.) a Kotlová (1 985 m n. m.), východne Bystrá (2 248 m n. m.), Blyšť (2 155 m n. m.), Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.), Smrečiny (2 068 m n. m.), Poľská Tomanová (1 977 m n. m.) a Temniak (2 090 m n. m.) a severne Zadni Ornak (1 867 m n. m.), Ornak (1 854 m n. m.), Kominiarski Wierch (1 829 m n. m.), Trzydniowiański Wierch (1 758 m n. m.) a Czubik (1 846 m n. m.).[2] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[4]
Výhľady
Turisticky prístupný hôľnato-skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a podhorie na poľskej strane, pri vhodných podmienkach aj Podtatranskú kotlinu, Oravskú Maguru, Oravské Beskydy a Nízkych Tatier.[8]
Turistika
Vrcholom vedie 
červeno značená turistická trasa číslo 0862b, vedúca od Horárne pod Bielou skalou hlavným hrebeňom až do Pyšného sedla.[9]
Prístup
- po
červeno značenej hrebeňovke:- od východu z Pyšného sedla cez Gáborovo sedlo
- od západu z Volovca (2 063 m n. m.) cez Končistú (1 994 m n. m.) a Račkovo sedlo
- po
žltej značke Račkovou doliou cez Račkovo sedlo - po
zelenej značke z rázc. Pod Klinom cez Gáborovu dolinu a Gáborovo sedlo[4]
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Klin (Západné Tatry)
Pozri aj
Externé odkazy
- Poloha na turistickej mape
- Letná turistická mapa VKÚ Harmanec 1:25 000, Západné Tatry, Podbanské, Zverovka
