Internacionalizácia jazyka

Internacionalizácia jazyka alebo internacionalizácia je zrýchľujúci sa proces v jazyku vyvolaný vzrastaním celosvetových jazykových kontaktov pod vplyvom ekonomických, politických a spoločenských faktorov a v dôsledku vedecko-technického rozvoja, ktorý sa uplatňuje vo všetkých rovinách jazyka: v lexike (napr. preberanie cudzích slov, tvorba veľa skratiek, v slovenčine aj zosilnenie analytickej zložky jazyka), v syntaxi (napr. uprednostňovanie akuzatívnej rekcie slovies, používanie polovetných konštrukcií s príčastím), v morfológii (napr. rýchle poslovenčovanie prevzatých slov) aj v zvukovej rovine (napr. výskyt ö v slovenčine).^[1][2]

V užšom zmysle je internacionalizácia jazyka len zvyšovanie podielu cudzích slov v slovnej zásobe resp. využívanie cudzích formantov a tvorenie slov alebo pomenovaní podľa cudzích vzorov.^[3]