Július Binder
Dr. h. c. doc. Ing. Július Binder, CSc. (* 12. september 1931, Bernolákovo – † 26. júl 2021, Bratislava) bol slovenský projektant, manažér a bývalý poslanec Národnej rady SR.
| Július Binder | |
| slovenský projektant, manažér a bývalý poslanec Národnej rady SR | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 12. september 1931 Bernolákovo, Slovensko |
| Úmrtie | 26. júl 2021 (89 rokov) Bratislava |
| Politická strana | HZDS |
| Alma mater | Slovenská technická univerzita v Bratislave Žilinská univerzita v Žiline |
Na Fakulte inžinierskeho staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej (dnes Slovenská vysoká škola technická v Bratislave) vyštudoval odbor hydrotechnické stavby (ukončil r. 1955) a r. 1975 – 77 absolvoval postgraduálne štúdium životného prostredia s orientáciou na zdravotné vodohospodárske stavby.[1]
Dvadsať rokov pôsobil na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Bratislave. Na Strednej poľnohospodárskej škole učil odbor poľnohospodárske meliorácie. V roku 1955 začal pracovať v Hydroprojekte Bratislava (neskôr Hydroconsult), kde pôsobil 36 rokov ako projektant, výrobný námestník a hlavný inžinier podniku. Od januára 1991 do konca januára 1998 bol riaditeľom štátneho podniku Vodohospodárskej výstavby Bratislava.
Externe prednášal nielen na svojej alma mater, ale aj na zahraničných univerzitách a vedeckým spoločnostiam v Spojených štátoch amerických (USA), Kanade, Venezuele, Mexiku, Juhoafrickej republike (JAR), v Číne, Japonsku a takmer vo všetkých štátoch Európy.[1][2]
V roku 1994 mu STU udelila titul doctor honoris causa. V roku 1997 habilitoval na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity a menovali ho za docenta.
Zároveň bol činný ako projektant a hlavný inžinier rôznych stavieb. (Spolu)projektoval elektrárne (Elektráreň Nováky IV a elektrárne na Váhu), systémy zásobovania vodou, čistiarne odpadových vôd v Petržalke a pre Slovnaft, ako aj rôzne ekologické stavby. Zúčastnil sa aj na projektovaní Gabčíkovskej priehrady.
Ako riaditeľ investorského štátneho podniku Vodohospodárska výstavba v Bratislave (od roku 1991) sa významne zaslúžil o realizáciu takzvanej alternatívy C a o dokončenie vodného diela Gabčíkovo – Čunovo. Presadenie a výstavba vodohospodárskych diel Málinec, Turček, a Žilina sú do značnej miery aj jeho dielom. Podieľal sa na návrhoch a realizácii ďalších diel, ako je príprava vodného diela Wolfsthal – Bratislava a Lipovec, generelu úpravy rieky Nitry, vodného diela Ružín, čističky odpadových vôd v Slovnafte spojenej s ochranou podzemných vôd, dopravy popolovín a ich skládky v Elektrárni Vojany, splavneniu Moravy po Hodonín. Je autorom niekoľkých patentov a zlepšovacích návrhov.
Július Binder bol hlavným inžinierom projektu čistiarne odpadových vôd, hlavných kanalizačných zberačov a čerpacej stanice dažďových vôd z Petržalky.
Július Binder bol zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období 1998 – 2002 za Hnutie za demokratické Slovensko. V roku 1998 bol neúspešným kandidátom na primátora Bratislavy za HZDS v komunálnych voľbách.[3]
Slovenskej kreditnej banke poskytol budovu patriacu v tom čase Vodohospodárskej výstavbe stojacu na Námestí SNP v Bratislave. Financoval výstavbu náboženskej stavby v Horskom parku v Bratislave.[chýba zdroj]
Autor diel[1]:
Nahlas o Tichom potoku z druhej strany (1996),
Rád odpovedám (1997),
Prečo nemá Gabčíkovo Nagymaros (1998),
Vodné dielo Slatinka a súvislosti s ním (2000).
Ocenenia
- Je držiteľom vyznamenania Za zásluhy o výstavbu.
- V roku 1993 bol ocenený ako najlepší manažér Slovenska.
- V roku 1994 mu Slovenská technická univerzita (STU) udelila titul Dr. h. c. Bolo to po prvýkrát, čo bol tento titul udelený absolventovi Stavebnej fakulty
- V roku 1994 získal ocenenie Osobnosť roka.
- V roku 1994 získal ocenenie Zlatý Biatec HN – klubu.
- V roku 1995 bol v Madride ocenený za odbornú a spoločenskú angažovanosť Európskou cenou za kvalitu
- V roku 1995 mu prezident Michal Kováč udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
- V roku 1996 dostal Zlatý dvojkríž ministra kultúry SR.
- V roku 1997 habilitoval na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity a bol menovaný za docenta.
- V roku 1997 získal ocenenie Prominent slovenskej ekonomiky.
- V roku 1998 dostal Medailu Slovenskej komory stavebných inžinierov
- V roku 1998 získal cenu Štefana Moyzesa.
- V roku 2004 ho pápež Ján Pavol II. menoval "Rytierom rádu sv. Gregora Veľkého", najvyšším cirkevným vyznamenaním pre laika.
- V roku 2010 bol uvedený do Siene slávy Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode.
