Joe Biden

Joseph Robinette Biden Jr. sa narodil 20. novembra 1942 v nemocnici svätej Márie v Scrantone v Pensylvánii^[2] Catherine Eugenii „Jean“ Bidenovej (rodenej Finneganovej) a Josephovi Robinettovi Bidenovi st.^[3][4] Je najstarším dieťaťom v katolíckej rodine anglického, francúzskeho a írskeho pôvodu, pričom má sestru Valerie a dvoch bratov Francisa a Jamesa.^[5]

Jeho otec bol bohatý a rodina si na jeseň roku 1946 kúpila dom na zámožnom predmestí Garden City na Long Islande,^[6] ale približne v čase, keď mal Joe sedem rokov, sa mu nedarilo v podnikaní^[7][8] a rodina niekoľko rokov žila u jeho starých rodičov z matkinej strany v Scrantone.^[9] Scranton sa v 50. rokoch dostal do hospodárskeho úpadku a jeho otec si nemohol nájsť stálu prácu. Od roku 1953, keď mal desať rokov,^[10] žila rodina v byte v Claymonte v štáte Delaware a potom sa presťahovala do domu v neďalekom Mayfielde.^[11][12] Jeho otec sa neskôr stal úspešným predajcom ojazdených áut, čím udržal rodinu v strednej triede.^[9]

Na akadémii Archmere v Claymonte^[13] hral baseball a bol vynikajúcim halfbackom a wide receiverom v stredoškolskom futbalovom tíme.^[9][14] Hoci bol slabým študentom, v nižších a vyšších ročníkoch bol predsedom triedy.^[15][16] Maturoval v roku 1961.^[15] Na Delawarskej univerzite v Newarku hral krátko americký futbal v prvom ročníku^[17] a ako nevýrazný študent^[18] získal v roku 1965 titul bakalára umenia s dvojitým zameraním na históriu a politológiu.^[19][20]

Trpel koktavosťou, avšak od svojich dvadsiatich rokov ju zmierňoval.^[21] Svoje úsilie o potlačenie koktavosti opísal tak, že recitoval poéziu pred zrkadlom.^[16][22]

Je abstinent. Povedal, že sa zdržiava alkoholu, pretože „v mojej rodine bolo príliš veľa alkoholikov“.^[23]

27. augusta 1966 sa oženil s Neiliou Hunterovou, študentkou Syrakúzskej univerzity,^[19][24] keď sa mu podarilo prekonať odpor jej rodičov, aby sa vydala za katolíka. Ich svadba sa konala v katolíckom kostole v Skaneateles v štáte New York. Mali tri deti: Joseph R. „Beau“ Biden III, Robert Hunter Biden a Naomi Christina „Amy“ Bidenová.^[19]

V roku 1968 získal titul Juris Doctor na právnickej fakulte Syrakúzskej univerzity. V ročníku s 85 študentmi sa umiestnil na 76. mieste po tom, ako neuspel z predmetu, pretože plagioval článok z právnickej revue pre prácu, ktorú napísal v prvom ročníku na právnickej fakulte.^[18] V roku 1969 bol prijatý do advokátskej komory v štáte Delaware.

V roku 1968 pracoval ako koncipient v právnickej firme vo Wilmingtone, ktorú viedol významný miestny republikán William Prickett, a ako neskôr povedal, „považoval sa za republikána“.^[25] Nepáčila sa mu konzervatívna rasová politika súčasného demokratického guvernéra štátu Delaware Charlesa L. Terryho a podporoval liberálnejšieho republikána Russella W. Petersona, ktorý v roku 1968 Terryho porazil. Miestni republikáni sa pokúšali Bidena získať do svojich radov, ale on sa zaregistroval ako nezávislý, pretože sa mu nepáčil republikánsky prezidentský kandidát Richard Nixon.

V roku 1969 vykonával právnickú prax, najprv ako verejný obhajca a potom v právnickej firme vedenej miestnym aktívnym demokratom, ktorý ho vymenoval do Demokratického fóra, skupiny snažiacej sa reformovať a oživiť štátnu stranu;^[26] Biden sa následne znovu zaregistroval ako demokrat. Spolu s ďalším advokátom založil právnickú firmu. Právo obchodných spoločností ho nelákalo a trestné právo nebolo dobre platené.^[9] Svoj príjem si dopĺňal správou nehnuteľností.^[27]

V roku 1970 kandidoval na poslanca 4. obvodu v okresnej rade New Castle County na základe liberálnej platformy, ktorá zahŕňala podporu verejného bývania na predmestiach.^[28][29] Toto miesto dovtedy zastával republikán Henry R. Folsom, ktorý kandidoval v 5. obvode po prerozdelení obvodov rady.^[30] Biden vyhral všeobecné voľby, porazil republikána Lawrencea T. Messicka a 5. januára 1971 sa ujal funkcie.^[31][32] Funkciu vykonával do 1. januára 1973 a jeho nástupcom sa stal demokrat Francis R. Swift.^[33][34] Počas svojho pôsobenia v okresnej rade sa staval proti veľkým diaľničným projektom, ktoré by podľa neho mohli narušiť okolie Wilmingtonu.^[34]

Otvorene nepodporoval ani nevystupoval proti vojne vo Vietname, kým nekandidoval do Senátu a nevystúpil proti vedeniu vojny Richardom Nixonom.^[35] Počas štúdia na Delawarskej univerzite a Syrakúzskej univerzite získal päť študentských povolávacích rozkazov v čase, keď väčšina povolancov bola poslaná do vojny. Na základe lekárskeho vyšetrenia dostal v roku 1968 podmienečný zdravotný odklad; v roku 2008 jeho hovorca uviedol, že dôvodom odkladu bolo to, že ako tínedžer mal „astmu“.^[36]

Členstvo v Senáte

V roku 1972 uspel v senátnych voľbách v štáte Delaware a stal sa šiestym najmladším senátorom v histórii USA. V spojitosti s ohlásením kandidatúry do senátu povedal: „Príliš dlho sme dovoľovali, aby medzi nami víťazili naše odlišnosti. Príliš často sme umožnili ambicióznym mužom využívať tieto odlišnosti za účelom politického zisku. Príliš často sme ustupovali našim odlišnostiam, pričom nikto z nás sa nepokúsil preniesť nás cez ne“.^[37]

Prvé roky Joea Bidena v senáte sa sústredili na ochranu práv v oblasti spotreby, enviromentalistiky a snahu zvyšovať zodpovednosť vlády.^[38]

V roku 1986 bojoval za ukončenie apartheidu v Južnej Afrike. Bol za zavedenie ekonomických sankcií voči štátu, kvôli čomu sa dostal do sporu s vládou prezidenta Reagana.^[39]

Joe Biden bol prvým politickým predstaviteľom Spojených štátov, ktorý predložil v Kongrese návrh zákona týkajúci sa klimatických zmien. Jeho návrh zákona z roku 1987 sa sústredil na to, aby primäl vládu Ronalda Regana založiť v Bielom dome početnú pracovnú skupinu zaoberajúcu sa klimatickými zmenami. Tieto kroky boli prijaté až počas prezidencie Billa Clintona.^[40]

V rokoch 1987 až 1995 Joe Biden zastával tiež funkciu predsedu justičného výboru Senátu, kde sa venoval otázkam protidrogovej politiky, prevencie kriminality a občianskych slobôd. Vo funkcii sa snažil presadiť zákon o kontrole násilných trestných činov a vynútiteľnosti práva a zákon proti násiliu páchanému na ženách. Z tejto pozície zastavil sporné nominácie Jeffa Sessionsa a Roberta Borka na sudcov Najvyššieho súdu Spojených štátov.^[37]

V roku 1994 bol prijatý Zákon o kontrole násilných trestných činov a presadzovaní práva, ktorého bol Joe Biden spolutvorcom. Tento zákon sa tiež nazýva Clintonov zákon o zločine^[41] alebo Bidenov zákon o zločine.^[42] Uvedený zákon o trestnej činnosti, ktorého dĺžku historicky žiaden iný zákon Spojených štátov nepresiahol, má 365 strán. Jeho schválenie si vynútilo nábor 100 000 nových policajných príslušníkov, vynaloženie 9,7 miliardy amerických dolárov na financovanie väzení a 6,1 miliardy amerických dolárov na programy prevencie, pri návrhu ktorých boli prítomní aj skúsení policajti.^[43] Súčasťou tohto zákona bol tiež Federálny zákaz útočných zbraní, ktorý zakázal verejnú dostupnosť zásobníkov s vysokým počtom nábojov. Tento zákaz bol prijatý na 10 ročné obdobie a po skončení jeho platnosti v roku 2004 už nebol obnovený.^[44][45]

Súčasťou prijatého zákona bol tiež zákon o násilí páchanom na ženách obsahujúci mnohé opatrenia, ktoré majú obmedziť domáce násilie a bojovať proti nemu.^[46] V spojitosti s prijatím tohto zákona Joe Biden povedal: „Zákon o násilí páchanom na ženám považujem za najdôležitejšiu legislatívu, ktorú som počas svojho 35-ročného pôsobenia v Senáte vypracoval.“^[47] V rokoch 2004 a 2005 Joe Biden zabezpečil podporu významných amerických technologických spoločností pre diagnostiku problémov Priamej telefonickej kontaktnej linky Národného centra domáceho násilia v Austine, venoval vybavenie a poskytol odborné znalosti v rámci snahy o zlepšenie ich služieb.^[48]

Joe Biden bol tiež predsedom Medzinárodného výboru pre kontrolu narkotík a v rokoch 2003 a 2004 napísal viaceré zákony súvisiace s dohľadom a koordináciou národnej politiky kontroly drog.^[49]

Legislatíva angl. „Kids 2000“, ktorú vypracoval Joe Biden vytvorila partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom za účelom poskytnúť počítačové centrá, učiteľov, prístup na internet a technické školenia mladým ľuďom, najmä tým s nízkym príjmom a mladým ľuďom v hmotnej núdzi.^[50]

Senátny výbor pre zahraničné vzťahy

Joe Biden bol počas 12 ročného obdobia členom a istú dobu predsedom Senátneho výboru pre zahraničné vzťahy. Výboru predsedal v januári 2001 a od júna 2001 do roku 2003 a opäť po voľbách do senátu v roku 2006.^[51] Zohrával kľúčovú rolu vo formovaní zahraničnej politiky Spojených štátov a presadzoval Rozhovory o obmedzení strategických zbraní ^[52][53]

V Senáte bol tiež spolupredsedom pozorovateľskej skupiny NATO a trojnásobným predsedom podvýboru pre Európske záležitosti.^[54][55][56] K 23. septembru 2008 sa Joe Biden stretol s asi 150 predstaviteľmi štátov, území a medzinárodných organizácií.^[54]

V roku 1991 Joe Biden spolu so 44 ďalšími demokratickými senátormi hlasoval proti vojenskému zásahu v Perzskom zálive.^[57]

Joe Biden sa tiež snažil zabezpečiť mier a stabilitu počas konfliktu v oblasti Balkánu, pričom v apríli 1993 túto oblasť na týždeň navštívil a stretol sa aj so srbským prezidentom Slobodanom Miloševićom, ktorému vtedy podľa vlastných slov povedal: „Myslím si, že ste vojnový zločinec a mali by ste za to byť odsúdený.“^[58][59] V roku 1992 napísal doplňujúci pozmeňovací návrh, ktorý mal primäť vládu prezidenta Busha zabezpečiť výzbroj pre obyvateľov Bosny a Hercegoviny. V roku 1994 tento svoj návrh pozmenil na trochu miernejšiu formuláciu, čo vláda prezidenta Billa Clintona uprednostňovala. Nakoniec bol tento návrh s niekoľkými ďalšími zmenami od senátorov Boba Dolea (R-Utah) a Joea Liebermana (D-Connecticut) v nasledujúcom roku prijatý. Táto angažovanosť viedla k úspechu mierového úsilia NATO a Joe Biden nazval jeho rolu pri ovplyvňovaní politiky v oblasti Balkánu za „moment, na ktorý je vo svojom verejnom živote v spojitosti so zahraničnými vzťahmi najviac hrdý“^[57]

Do Senátu Spojených štátov bol Biden zvolený spolu 7 krát, v rokoch 1972, 1978, 1984, 1990, 1996, 2002 a 2008, pričom v hlasovaniach získaval priemerne okolo 60 % hlasov. Bol najdlhšie pôsobiacim senátorom štátu Delaware v jeho histórii a osemnástym najdlhšie pôsobiacim senátorom v histórii Spojených štátov vôbec.^[60][61]

V senáte pôsobil do 15. januára 2009, kedy na pozíciu rezignoval vzhľadom na svoju nomináciu na viceprezidenta USA. V tom čase bol jedným zo služobne najstarších senátorov USA.

Viceprezident Spojených štátov

V roku 2009 sa Joe Biden stal 47. viceprezidentom Spojených štátov. Vo funkcii sa sústredil najmä na to, aby bola zvýšená životná úroveň Američanov strednej vrstvy, znížené násilie spôsobené strelnými zbraňami a snažil sa prispieť k riešeniu problémov súvisiacich s násilím páchaným na ženách. Prezident Barack Obama tiež Bidenovi dal za úlohu pomôcť s implementáciou plánu zameraného na obnovu ekonomiky, ktorého súčasťou bol aj záväzok týkajúci sa obnoviteľnej energie.^[59] Joe Biden bol tiež aktívnym poradcom prezidenta Baracka Obamu a zaujal aktívnu rolu vo formovaní zahraničnej politiky Spojených štátov k Iraku a Afganistanu, pričom Irak navštevoval asi každé dva mesiace.^[58][59][62]

Barack Obama a Joe Biden v marci 2010 so svojou vládou zabezpečili prijatie zákona o cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti známy tiež pod názvom Obamacare, vďaka ktorému bol počet nepoistených Američanov zredukovaný o 20 miliónov a vďaka ktorému poisťovne nemohli ďalej odopierať krytie kvôli už existujúcim ochoreniam.^[59]

Joe Biden tiež zohral rolu pri rokovaniach, ktoré pomohli administratíve prezidenta Baracka Obamu prijať legislatívu v oblasti daňových úľav, prijať zákon o vytvorení pracovných miest a zákon, ktorý mal znovu povoliť poistenie v nezamestnanosti.^[63] Jeho rokovacie schopnosti pomohli tiež prijať zákon o kontrole rozpočtu z roku 2011, ktorý pomohol v riešení krízy dlhového stropu^[64] a zákon o úľavách daňových poplatníkov z roku 2012, ktorý sa zaoberal hroziacim fiškálnym útesom angl. fiscal cliff.^[65]

V rokoch 2012 a 2013 bol Joe Biden tiež súčasťou diskusie o kontrole zbraní na celom území Spojených štátov a k tejto téme pripravil 19 opatrení.^[58][59]

Kampaň za ľudské práva angl. The Human Rights Campaign, ktorá je najväčšou organizáciou pracujúcou na dosiahnutí rovnosti občianskych práv LGBT v Spojených štátoch sa hlási k podpore Joea Bidena za prezidenta Spojených štátov. Prezident tejto organizácie Alphonso David v interview povedal: „Joe Biden bol počas veľkej časti svojej politickej kariéry vytrvalým zástancom otázok LGBTQ a rovnosti“...„V skutočnosti vcelku pomáhal pri zmene verejnej mienky o mnohých otázkach, aj v oblasti rovnosti manželstiev.“^[66][59]

8. decembra 2015 mal Joe Biden príhovor v Ukrajinskom parlamente v Kyjeve, ktorého úlohou bolo určiť mieru pomoci od Spojených štátov a určiť, akým spôsobom budú Spojené štáty politicky pristupovať k Ukrajine.^[67][68]

Po odchode z pozície viceprezidenta v roku 2017 začal Joe Biden vyučovať na Pensylvánskej univerzite v pozícii angl. Benjamin Franklin Presidential Practice professor, kde sa sústredil na zahraničnú politiku, diplomaciu a národnú bezpečnosť. Počas tohto obdobia tiež viedol angl. Penn Biden Center for Diplomacy and Global Engagement.^[69]

Prezidentská kandidatúra v 2020

Joe Biden kandidoval za demokratickú stranu na post prezidenta v prezidentských voľbách v roku 2020, v ktorých zvíťazil^[1] nad bývalým prezidentom, republikánom, Donaldom Trumpom. 14. decembra 2020 bol právoplatne zvolený Zborom voliteľov, a za prezidenta bol inaugurovaný 20. januára 2021.^[70][71]

V prvý deň svojej funkcie podpísal 15 exekutív, v ktorých zaviedol povinné nosenie rúšok vo federálnych budovách a priestranstvách, zrušil proces vystúpenia Spojených štátov zo Svetovej zdravotníckej organizácie, opäť sa pridal k parížskej klimatickej dohode, zrušil zákaz vstupu do Spojených štátov pre cestujúcich z prevažne moslimských krajín a nariadil zastavenie výstavby múru na hraniciach s Mexikom.^[72]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Joe Biden

• Oficiálna stránka Joea Bidena
• Profil na portáli denníka Washington Post (po anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Joe Biden na anglickej Wikipédii.