Jozef Vongrej

Mladosť prežil na Liptove. Po maturite na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši v roku 1950 odišiel študovať na Vysokú školu pedagogickú do Prešova. Na katedre študoval výtvarnú výchovu a ruštinu.

Po jeho skončení od roku 1955 pôsobil ako výtvarný pedagóg v Zákopčí, Čadci a od roku 1959 v Martine. Významným prínosom sa zapísal do povedomia Martinčanov už čoskoro po svojom príchode. Jeho pričinením bol na ľudovej škole umenia v Martine otvorený výtvarný odbor. Pôsobil tam ako pedagóg a v rokoch 1960 – 1988 ako riaditeľ. Ako zanietený, profesionálne na úrovni svojej doby veľmi dobre zorientovaný pedagóg a neúnavný organizátor príťažlivých výtvarných podujatí zostal dodnes zapísaný nielen v pamäti svojich žiakov, ale aj väčšiny Martinčanov.

Zomrel v Olomouci 2. júla 1988. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.^[1]

V roku 1967 vzniklo z iniciatívy Jozefa Vongreja, v spolupráci s Maticou slovenskou, rozhodnutie zorganizovať medzinárodnú súťaž detskej výtvarnej tvorby, tematicky zameranú na rozprávku, pieseň, porekadlá, riekanky, hry detí a zvyky ľudu pod názvom Bienále fantázie. Prvý ročník Bienále fantázie sa konal v Martine v roku 1969 a zúčastnilo sa ho 1700 detských prác zo 7 krajín.^[2] Túto zakladateľskú iniciatívu vyjadruje fakt, že Ministerstvo kultúry SR na tomto bienále udeľuje Cenu Jozefa Vongreja.^[3]

Jozef Vongrej sa popri svojej pedagogickej a organizátorskej práci systematicky a sústavne venoval aj vlastnej tvorivej činnosti. Od rannej mladosti rád kreslil a kresba hrala v jeho živote dôležitú rolu aj neskôr. V zrelom období sa ťažisko záujmu presunulo v jeho tvorbe k maľbe o niečo menej ako ku grafike. V celku však možno konštatovať, že to bola farba, ktorá sa stala hlavným médiom jeho výtvarného vyjadrenia. Námety čerpal z bezprostredného okolia, no najmä z liptovskej krajiny v okolí svojho rodiska Závažnej Poruby.