Klement XI.

Narodil sa 23. júla 1649 v Urbine v Pápežskom štáte, jeho predkovia však pochádzali z Albánska. Na konzistóriu 13. februára 1690 ho pápež Alexander VIII. vymenoval za kardinála s titulom kardinál-diakon a titulárnym kostolom Santa Maria in Aquiro. Ten istý pápež mu už o mesiac 22. mája 1690 zmenil titulárny kostol na Sant’Adriano al Foro. 30. marca 1700 ho pápež Inocent XII. povýšil na kardinála-kňaza a zveril mu titulárny kostol San Silvestro in Capite. V septembri 1700 bol vysvätený za kňaza. Na konkláve konanom od 9. októbra do 23. novembra 1700 (46 dní) po smrti Inocenta XII. bol 23. novembra 1700 ako 51 ročný zvolený za pápeža a prijal meno Klement XI. Keďže však v tom čase ešte nebol biskupom, biskupskú vysviacku prijal v Ríme 30. novembra 1700 v rúk Emmanuela-Theódosa kardinála de la Tour d’Auvergne de Bouillon, kardinála-biskupa v Porto e Santa Rufina a spolusvätiteľov Nicola kardinála Acciaioliho, kardinála-biskupa vo Frascati a Gaspara kardinála Carpegnu, prefekta Kongregácie pre biskupov.

Asi najneobľúbenejším rozhodnutím Klementa XI. bol zákaz využívania prvkov čínskeho náboženstva v kresťanskej liturgii čínskymi jezuitskými misionármi z roku 1704, tento zákaz ešte zopakoval v roku 1715. Následkom tohto rozhodnutia bolo, že sa Číňania obrátili proti misionárom, začali prenasledovať konvertovaných čínskych kresťanov a misie uzavreli.^[1]

Na prelome rokov 1708 – 1709 vzplanul medzi Klementom XI. a cisárom Jozefom I. posledný ozbrojený konflikt v dejinách pápežstva a cisárstva. Spôsobila ho pápežova podpora protivníkov Rakúska vo vojne o španielske dedičstvo.^[1] Konflikt skončil utrechtským mierom v roku 1713 po tom, čo do blízkosti Ríma postúpilo rakúske vojsko. Pápež sa zaviazal nezasahovať do medzinárodných konfliktov.

Zomrel 19. marca 1721 v Ríme po 20 rokoch pontifikátu.