Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)

Názov vystihuje podobu štítu pri pohľade z juhu. Končistá pôvodne nemala žiadne meno a Batizovský štít a Končistu podtatranskí obyvatelia volali Hrebeň i Batizovským vrchom. V 60. rokoch 19. storočia najvyšší končiar hrebeňa dostal meno Končistá.^[5]

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry, konkrétne jej časti Starý Smokovec.^[1] Najbližším sídlom sú južne situované Vyšné Hágy a Nová Polianka, východne sa nachádza Tatranská Polianka a Starý Smokovec a juhozápadne Štrbské Pleso.^[7][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a na jeho vrchole sa stretávajú tri národné prírodné rezervácie: Mengusovská dolina, Batizovská dolina a Štôlska dolina.^[4]

Končistá sa nachádza v rázsoche, ktorá z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier vybieha z Popradského Ľadového štítu. Z masívu následne jedna vetva pokračuje južným a druhá juhozápadným smerom Lúčnym sedlom na Tupú (2 285 m n. m.). Na východe hrebeň klesá do Batizovskej, na západe do Štôlskej a na severozápade do Zlomiskovej doliny. Na hrebeni Končistej, ako sa podľa najvyššieho vrchu nazýva, leží tiež Malá Končistá, Prostredná Končistá a Štôlská veža. Najvyšší z trojice vrcholov Končistej sa nazýva Jármayho stôl. Je to bizarný balvan, ktorý je vidieť aj z Batizovskej doliny. Tvarom pripomína konskú hlavu alebo kováčsku nákovu.^[5] Východné svahy hrebeňa odvodňuje Batizovský potok, juhozápadné Malý Šum a severozápadné Ľadový potok, vytekajúci z Ľadového plesa mengusovského.^[2]

Západným smerom sa nachádza Ostrva (1 984 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.) a Zlomisková veža (2 132 m n. m.), severným Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rumanov štít (2 428 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.) a Batizovský štít (2 448 m n. m.), východným Lavínový štít (2 606 m n. m.), Kostolík (2 262 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Kotlový štít (2 601 m n. m.) a Kotol (2 367 m n. m.) a južným v Tatranskom podhorí ležiaci Suchý vrch (1 793 m n. m.), Varta (1 060 m n. m.) a Osikový vrch (1 136 m n. m.).^[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[4]

Výhľady

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol^[7] umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka výške a polohe sú viditeľné mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež Podtatranská kotlina a panoráma pohorí od Lúčanskej Fatry cez Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Volovské vrchy, Čiernu horu po Branisko, ako aj severne situované vrchy v Poľsku.^[8]

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku^[4], preto je dostupný len s horským vodcom.^[4]

Výstupy

Je veľmi ľahko dostupná. V turistických sprievodcoch sa o nej autori zmieňujú ako o najľahšie prístupnom štíte spomedzi hlavných štítov Vysokých Tatier. Pravdepodobne ju veľmi dávno poznali hľadači pokladov, pytliaci, zlatokopi. Horskí vodcovia pred prvou svetovou vojnou o nej hovorili s dešpektom, vraj sa dá na „ňu vyteperiť aj na zdochýnajúcom koni“. Vraveli to preto, lebo boli nespokojní s nízkou vodcovskou odmenou, ktorú vodcom predpisoval Spišskou župou stanovený cenník. Niektorí vodcovia, napríklad Ján Pastrnák i Ján Ruman Driečny tu mali pytliacke revíry. Pod Jármayho stôl v 19. storočí vystúpilo veľa turistov. Nikto však na jej vrchole, ktorý vyčnieval 7 metrov nad vrchol, nestál. Končistá tak zostávala nedobytným štítom. Viktor Lorenc v týždenníku Zipser Bote (Spišský posol) 24. augusta 1878 uverejnil správu, že jeho výstup na nákovu skončil neúspechom. Časopis Zipser Bote v roku 1891 uverejnil správu o výstupe Ladislava Jármaya (bol kúpeľným lekárom v Starom Smokovci), ktorý na Končistú vystupoval s predsavzatím zdolať vrcholovú skalu, ale ako napísal „s ľútosťou doznať musíme, že najvyšší bod dosiahol dosiaľ len smelý bádateľ Vysokých Tatier pán inžinier Viktor Lorenc so svojim sprievodcom Rumanom“. Neuviedol však dátum výstupu. Jármay navrhol veľký balvan nazvať Lorencovou skalou. Výbor Uhorského karpatského spolku s návrhom nesúhlasil, lebo Lorenc bol „nebezpečný pansláv“. Nákovu akoby natruc nazvali Jármayho stôl. Viktor Lorenc (1843 – 1915) bol rodák z Kroměříža, pôsobil ako hlavný inžinier krompašských železiarní. Tatry navštevoval často a traduje sa, že na Končistú vystúpil z Lúčneho sedla. Prvý zimný výstup na Končistú urobil 17. februára 1906 nemecký horolezec Alfred Martin.^[9] Výstup je dovolený len s horským vodcom. Končistá je častým cieľom turistov aj napriek tomu, že na ňu nevedie turistický chodník.