Kotlový štít
Kotlový štít[1] (2 601,1 m n. m.[2]) je uzlový vrch v mohutnej rázsoche Gerlachu v Tatrách na Slovensku. Vypína sa nad Vyšnými Hágmi, približne 14 km severozápadne od Popradu.[3] Pri pohľade z juhu často zakrýva alebo zdanlivo prevyšuje najvyšší slovenský vrchol a býva zaň omylom považovaný.
| Kotlový štít | |
| vrch | |
 Kotlový štít zdanlivo prevyšuje vrchol Gerlachu (vpravo). | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 601,1 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′42″S 20°08′10″V / 49,1617°S 20,1361°V |
| Geologické zloženie | rula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Prvovýstup | Ján Still, M. Urban Spitzkopf, J. Gellhof |
| - dátum | 1834 |
  Poloha v rámci Slovenska | |
 Poloha v rámci Tatier | |
| Wikimedia Commons: Kotlový štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov
Názov dostal podľa Gerlachovského kotla, mohutného bezodtokového vhĺbenia v južnej časti masívu. Nemecká verzia „Kesselspitze“ sa kedysi vzťahovala na celý masív.
Poloha
Nachádza sa na juhovýchode strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy a Nová Polianka, juhozápadne sa nachádza Štrbské Pleso, juhovýchodne Tatranská Polianka a Starý Smokovec.[5][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom prechádza hranica národných prírodných rezervácií Batizovská dolina a Velická dolina.[3]
Opis
Kotlový štít je uzlový vrch v južnej časti Gerlachovskej rázsochy, kde sa zbiehajú ďalšie dva hrebene, uzatvárajúce zhora Gerlachovský kotol: Dromedárov chrbát a hrebeň Kotlový štít – Lavínová lávka – Čertova veža – tri Čertove zuby - Kvetnicová veža – Kvetnicové hrby. Často býva omylom považovaný za susedný Gerlach, no v smere k najvyššiemu vrcholu Tatier ho od Gerlachovského zuba delí Štrbina za Kotlovým štítom. Na západe spadá stenou do Batizovskej doliny, ktorou voda odteká Batizovským potokom cez Batizovské pleso a Batizovské vodopády do rieky Poprad.[5] Východné svahy padajú do Velickej doliny, odkiaľ vodu odvádza Velický potok cez Velické pleso a južné sa zvažujú do Gerlachovského kotla.[2] Pri výstupe na Gerlach cez Velickú próbu sa obvykle obchádza traverzom cez Dromedárov chrbát.[6]
Západným smerom sa nachádza Tupá (2 285 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Kostolík (2 262 m n. m.), Batizovský štít (2 448 m n. m.) a Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), severným Gánok (2 462 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.), Velický štít (2 319 m n. m.) a Východná Vysoká (2 429 m n. m.), východným Bradavica (2 428 m n. m.), Velické Granáty (2 420 m n. m.), Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a Kvetnicová veža (2 433 m n. m.) a južným Kotol (2 367 m n. m.) a Suchý vrch (1 793 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[3]
Výhľady
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné okolité doliny a vrcholy Vysokých Tatier, no tiež Podtatranská kotlina a pásmo pohorí od Malej Fatry, cez Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Volovské vrchy, Branisko a Bachureň po Levočské vrchy.[7]
Prístup
Vrch sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3], preto prístup naň je možný len s horským vodcom.
Niekoľko horolezeckých výstupov
- 1834 Prvý výstup J. Still, Martin Spitzkopf-Urban, J. Gellhof a dvaja lovci kamzíkov, cez Gerlachovský kotol a Štrbinu pod Kotlovým štítom, v rámci prvého výstupu na Gerlach, I. Cesta historického významu, ale nepraktická.
- 1934 Prvovýstup (skôr prvozostup) do Gerlachovského kotla J. Gnojek a Ján Sawicki, II-III.
- 1947 Prvovýstup (opäť prvozostup) z Lavínovej lávky do kotla, Július Andráši, F. Klus a A. Puškáš, len v zime, II-III.
Galéria
Najviac osvetlený Kotlový štít, pod ním zasnežený Dromedárov chrbát, vpravo Čertova veža, úplne vľavo Batizovský štít.
Kotlový štít nad Gerlachovským kotlom.
Vľavo Čertova veža, Lavínová lávka nad Krčmárovým žľabom, úplne nenápadný Kotlový štít, Gerlachovská veža a Gerlach.
Referencie
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, Olympia Praha 1974.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – monografia, 5. diel, 1972.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kotlový štít
