Kreatinín
Kreatinín je produkt rozkladu kreatínfosfátu vo svaloch a zvyčajne ho telo vytvára pomerne konštantnou rýchlosťou (v závislosti od svalovej hmoty).[1]
Biologický význam
Kreatinín v krvnom sére (meranie krvi) je dôležitým ukazovateľom zdravia obličiek, pretože je to ľahko merateľný vedľajší produkt metabolizmu svalov, ktorý sa vylučuje v nezmenenej forme obličkami. Samotný kreatinín sa vyrába[2] prostredníctvom biologického systému zahŕňajúceho kreatín, fosfokreatín (známy aj ako kreatínfosfát) a adenozíntrifosfát (ATP, okamžitý prísun energie v tele).
Kreatín je syntetizovaný primárne v pečeni z metylácie glykocyamínu (guanidinoacetát, syntetizovaný v obličkách z aminokyselín arginínu a glycínu) pomocou S-adenozylmetionínu. Ten je potom transportovaný krvou do iných orgánov, svalov a mozgu, kde sa fosforyláciou stáva vysoko energetickou zlúčeninou fosfokreatínu.[3] Premena kreatínu na fosfokreatín je katalyzovaná kreatínkinázou; počas reakcie dochádza k spontánnej tvorbe kreatinínu.[4]
Kreatinín sa z krvi odbúrava hlavne obličkami, predovšetkým glomerulárnou filtráciou, ale aj proximálnou tubulárnou sekréciou. Vyskytuje sa len malá alebo žiadna tubulárna reabsorpcia kreatinínu. Ak je filtrácia v obličkách nedostatočná, koncentrácia kreatinínu v krvi stúpa. Preto sa na výpočet klírensu kreatinínu (CrCl) môžu použiť koncentrácie kreatinínu v krvi a moči, čo približne koreluje s rýchlosťou glomerulárnej filtrácie (RGF). Koncentrácie kreatinínu v krvi sa môžu tiež použiť samostatne na výpočet odhadovaného RGF (eRGF).
Referencie
- Kreatinín v laboratóriách testov online
- Kreatinín: analytická monografia - Asociácia pre klinickú biochémiu a laboratórne lekárstvo