Mariánska priekopa

Mariánska priekopa je najhlbšie miesto zemského povrchu s hĺbkou 10 994 m pod hladinou severného Tichého oceánu^[1] (niektoré zdroje uvádzajú hĺbku 11 034 m^[2]). Leží pri Mariánskych ostrovoch. Je dlhá 2 550 km a široká priemerne 70 km.^[3]

Bola prvýkrát objavená v roku 1951 Britskou výskumnou loďou Challenger II^[3], ktorá dala názov najhlbšej časti priekopy – Challengerskej priehlbiny. Meraním času odrazu zvuku od dna priekopy sonarom namerali na Challengeri II hĺbku 10 900 m (11° 19' N, 142° 15' E). Vzhľadom na presnosť metódy merania a ich opakovaní oficiálne oznámili opatrnejšiu hodnotu: 10 863 m. Následné merania v roku 1984, uskutočnené japonskou expedíciou pod záštitou UNESCO, upresnili maximálnu hĺbku priekopy na 10 924 ± 10 m.^[3]

23. januára 1960 (13:06) sa Don Walsh a Jacques Piccard ponorili v batyskafe Námorníctva Spojených štátov amerických Trieste na dno priekopy.^[3] Na dne priekopy tlak dosahoval hodnoty 108,6 MPa. Výskumníci Jacques Piccard a Donald Walsh boli v guľatej pozorovacej kabíne so stenami hrubými 13 cm, kvôli ochrane pred enormným tlakom. Ponor trval 4 hodiny a 48 minút. Výnor na hladinu trval 3 hodiny a 15 minút.^[4]

Palubné prístroje ukazovali hĺbku 11 521 m, údaje boli korigované na 10 916 m (tiež udávané 10 910 m). Na dne Walsha a Piccarda prekvapila prítomnosť života (ploská ryba, platesa), ktorému zjavne extrémny tlak neprekážal.

Na dno Mariánskej priekopy sa ľudia vrátili až 25. marca 2012, keď tam v miniponorke Deepsea Challenger samostatne zostúpil James Cameron. Na palube mal aj stereoskopické kamery, ktoré celú výpravu zaznamenávali.