Martina Šimkovičová

V roku 1993 absolvovala magisterské štúdium odboru vychovávateľstvo pre osoby vyžadujúce osobitnú starostlivosť na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave,^[2] kde potom v roku 2015 obhájila aj titul PhDr. v odbore liečebná pedagogika.^[3]

V televízii

V roku 1998 nastúpila do súkromnej televízie Markíza, ktorá vznikla v roku 1996. Najprv moderovala športové spravodajstvo, potom s Patrikom Švajdom hlavné večerné spravodajstvo.

Televíznu kariéru prerušila v rokoch 2013 z dôvodu narodenia najmladšej dcéry, o dva roky neskôr sa vrátila na obrazovku. Začala moderovať vlastnú reláciu – Reflex Špeciál, tú však kvôli nízkej sledovanosti stiahli z vysielania. V Markíze pôsobila takmer 18 rokov. Televízia s ňou ukončila spoluprácu po tom, ako na sociálnej sieti zdieľala príspevky namierené proti utečencom.^[5]

Po odchode z Markízy sa stala výraznou tvárou slovenskej dezinfoscény, šíriac homofóbne názory, proruskú propagandu a propagáciu antisystémových strán.^[6] V roku 2015 bola tvárou pripravovanej INTV, neúspešného projektu celoslovenskej konšpiračnej televízie bez priznaného majiteľa,^[6] neskôr moderovala diskusie v dezinformačnej^[5][7][8] internetovej televízii Slovan, spolu s jej zakladateľom, ortopédom Petrom Kotlárom. Obaja boli vo voľbách v roku 2023 zvolení za poslancov NR SR na kandidátke SNS.^[5][7] 8. decembra 2023 Peter Kotlár, konateľ TV Slovan, oznámil, že so Šimkovičovou rozviazal pracovnoprávny vzťah a následne sa vzdal štatutárstva televízie.^[9]

Politické pôsobenie

Vo voľbách 5. marca 2016 sa dostala do parlamentu ako číslo 3 na kandidátke strany Borisa Kollára Sme rodina, keď získala 38 784 preferenčných hlasov.^[10] Po dvoch mesiacoch a pôsobení vo výbore pre ľudské práva a práva menšín opustila poslanecký klub SME RODINA so svojimi kolegami Rastislavom Holúbekom a Petrom Marčekom. Kollár ju vyzval, aby sa vzdala mandátu, to Šimkovičová odmietla a až do konca volebného obdobia pôsobila v parlamente ako nezávislá.^[11] V septembri 2019 dostala tisíc eurovú pokutu za hlasovanie za iného poslanca.^[12]

V roku 2019 kandidovala vo voľbách do Európskeho parlamentu ako líderka kandidátnej listiny STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI, do europarlamentu sa však nedostala.^[13]

V roku 2020 kandidovala v parlamentných voľbách z prvého miesta kandidátnej listiny strany HLAS ĽUDU,^[14] ktorú prevzal v roku 2018 Marček. Strana skončila na poslednom mieste, získala iba 1 887 hlasov (0,06 %). Šimkovičová získala 844 prednostných hlasov^[14] a do parlamentu sa nedostala.^[15]

V marci 2021 Marček poskytol stranu HLAS ĽUDU ľudom okolo Milana Uhríka a Milana Mazureka, ktorí ju premenili na politické hnutie REPUBLIKA.

V roku 2023 kandidovala vo voľbách do NR SR na kandidátke SNS a bola zvolená za poslankyňu so ziskom 27 615 prednostných hlasov.^[16][5][17]

Ministerka kultúry

25. októbra 2023 bola vymenovaná za ministerku kultúry.^[18] Popri výkone ministerskej funkcie Šimkovičová naďalej vystupovala v TV Slovan, čím by mohla porušovať zákon.^[19] 8. decembra 2023 bolo oznámené, že prestala byť zamestnankyňou tejto televízie.^[9]

Z prvého manželstva má dcéru Petru (1990). V roku 2005 sa znova vydala za automobilového pretekára Igora Šimkoviča, s ktorým sa jej ešte v roku 2003 narodil syn Marko. V roku 2013 sa narodila dcéra Sofia. Rozviedli sa v roku 2019, po to čo sa dohodli na predaji spoločnej vily v rakúskom Prellenkirchene. Okolo roku 2020 sa presťahovala do Kittsee, kde si vtedy kúpila menší dom.^{[20] [21]}