Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020

Voľby mal predseda Národnej rady SR Andrej Danko povinnosť vyhlásiť najneskôr 110 dní pred termínom ich konania, teda najneskôr 11. novembra 2019, urobil tak v pondelok 4. novembra 2019 a ohlásil, že voľby sa budú konať v sobotu 29. februára 2020.^[9][10] Politické strany, hnutia či koalície majú podľa zákona podať kandidačné listiny najneskôr 90 dní pred dňom konania sa volieb zapisovateľovi štátnej komisie, to znamená do 1. decembra 2019. Je potrebné zaplatiť volebnú kauciu vo výške 17-tisíc eur, ktorá sa vráti len tým stranám, ktoré dostanú vo voľbách aspoň dve percentá hlasov.^[10]

Oficiálna volebná kampaň sa začala dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,^[10] čo sa stalo už v utorok 5. novembra 2019.^[11] Kampaň sa končí volebným moratóriom, teda 48 hodín pred dňom konania sa volieb, t.j. 27. februára 2020. Moratórium na zverejňovanie prieskumov je 14 dní pred voľbami. Politické subjekty môžu na kampaň minúť najviac tri milióny € vrátane DPH, pričom musia mať transparentný účet.^[10]

Na rozdiel od predošlých volieb vo voľbách môžu voliť aj osoby odsúdené za spáchanie obzvlášť závažného trestného činu. Stav sa zmenil nálezom Ústavného súdu SR z 22. marca 2017, ktorý označil len jednu prekážku volebného práva za platnú: obmedzenie slobody z dôvodu ochrany zdravia. Dva týždne pred voľbami, 14. februára 2020, bolo na Slovensku 10 332 väzňov, 322 z nich nedovŕšilo 18 rokov alebo nemajú štátne občianstvo potrebné na volebnú účasť. V roku 2016 bola volebná účasť väzňov 4,73 %.^[12]

Hlasovanie trvalo do 22:00, ale v niektorých miestnostiach bolo predĺžené. Volebné moratórium trvalo o hodinu dlhšie.^[13]

K 1. decembru 2019 podalo na Ministerstvo vnútra návrhy kandidačných listín a zaplatilo volebnú kauciu vo výške 17 000 eur 25 politických hnutí, strán či koalícií. Na vrátenie kaucie je nutné dosiahnuť vo voľbách aspoň 2 % hlasov. Prihlásené subjekty preverí Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ktorá rozhodne o zaregistrovaní 6. decembra 2019.^[14]

Odstúpenie z volieb

20. februára 2020 oznámila strana Hlas pravice, že odstupuje z parlamentných volieb v prospech strany SaS, keďže s ňou má najviac programových prienikov – vrátane pre Hlas pravice kľúčovú rovnú daň – a nechce trieštiť hlasy pravicových voličov.^[18] Viacerí jednotlivci z iných strán sa vzdali kandidatúry alebo boli z kandidátky vyradení – piati zo strany Slovenská liga, štyria zo strany VLASŤ, dvaja z PS-SPOLU a po jednom kandidátovi z DS, ĽSNS a SNS.^[19]

Zverejnená volebná spolupráca

Koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU – OD

12. júna 2019 sa strany Progresívne Slovensko a SPOLU – OD dohodli na spoločnej koalícii po úspechu rovnakého formátu vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019.^[20] Ku spolupráci vyzývali aj stranu ZA ĽUDÍ exprezidenta Andreja Kisku, tá však v októbri 2019 deklarovala, že do volieb pôjde samostatne.^[21]

Maďarská komunitná spolupatričnosť (SMK-MKP, MF a Spolupatričnosť)

18. októbra 2019 sa tri etnicky maďarské politické strany MOST – HÍD, SMK-MKP a MKDA-MKDSZ dohodli na volebnej spolupráci v súvislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami vo februári 2020. Ku spolupráci maďarské strany prinútili najmä prieskumy verejnej mienky, ktoré všetkým stranám po dobu niekoľkých mesiacov predpovedali výsledok pod hranicou zvoliteľnosti, a takto chceli strany zabrániť prepadnutiu hlasov. Volebným lídrom kandidátky mal pravdepodobne byť člen MOST – HÍD, avšak nie predseda Béla Bugár. Spoločná strana do volieb mala niesť meno „Strana regiónov Most MK“, pričom mala vzniknúť premenovaním MKDA-MKDSZ na volebnú stranu.^[22] 23. októbra 2019 však SMK odstúpila od dohody pre „zmenenú politickú situáciu“ a vyzvala ku novým rokovaniam všetkých piatich maďarských strán (okrem vyššie zmienených aj hnutia Összefogás-Spolupatričnosť a strany Magyar Fórum – Maďarské fórum).^[23] Hnutie Összefogás-Spolupatričnosť uvítalo rozhodnutie SMK, spoločnú kandidátku si vie predstaviť iba pri zastúpení všetkých strán. Na spoločnom postupe do volieb sa nakoniec dohodli iba strany SMK-MKP, MF a Spolupatričnosť, ktoré vytvorili spoločnú kandidátku pod názvom Maďarská komunitná spolupatričnosť.

OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA

22. októbra 2019 oznámili strany OĽaNO a Kresťanská únia, že pôjdu do parlamentných volieb spoločne. Nie však ako koalícia, ale ako jedna kandidátka OĽaNO, na ktorej získa KÚ 15 miest pre svojich kandidátov vrátane štvrtého miesta pre predsedníčku Annu Záborskú.^[24] 23. novembra 2019 sa OĽaNO v registri politických strán a hnutí premenovalo na OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA, čo naznačuje, že na kandidátnej listine sa okrem 15 miest pre KÚ objavia aj členovia strán NOVA a Zmena zdola, DÚ.

Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko + KDŽP – Aliancia za Slovensko, Národná koalícia, DOMA DOBRE, PRIAMA DEMOKRACIA

13. novembra 2019 podpísala strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko memorandum o spolupráci so štyrmi mimoparlamentnými stranami: KDŽP – Aliancia za Slovensko, Národná koalícia, DOMA DOBRE a PRIAMA DEMOKRACIA.^[25] Na kandidátnej listine pre nich vyhradí 12, 10, 8 resp. 5 miest.

MOST – HÍD + MKDA-MKDSZ, ŠANCA a Rómska iniciatíva Slovenska

23. novembra 2019 predstavila kandidátnu listinu strana MOST – HÍD. Lídrom sa stal minister dopravy Árpád Érsek. Strana sa dohodla aj s ďalšími stranami, ktoré majú miesta na kandidátke: MKDA-MKDSZ, ŠANCA a Rómska iniciatíva Slovenska.^[26]

Témy v kampani

Spájanie opozície

V súvislosti s nástupom nových politických strán na scénu v priebehu rokov 2018 – 2019 (PS, SPOLU, ZA ĽUDÍ) sa v priebehu roku 2019 rozvíjali diskusie o rôznych koalíciách, v ktorých by tzv. demokratická opozícia mohla vstúpiť do volieb v roku 2020. Došlo k potvrdeniu koalície Progresívneho Slovenska a SPOLU-OD, ktorá stranám priniesla víťazstvo vo voľbách do Európskeho parlamentu. Spolu s týmito stranami podpísalo KDH tzv. dohodu o neútočení, ktorá predstavovala snahu o nájdenie spoločných tém a nenazeranie na to, čo strany rozdeľuje. K dohode o neútočení sa pridala tiež strana Andreja Kisku ZA ĽUDÍ.^[27] Lídri koalície PS-SPOLU Michal Truban a Miroslav Beblavý sa snažili presvedčiť Kisku, aby sa so svojou stranou pridal do trojkoalície k PS-SPOLU. Kiska však takúto koalíciu odmietol a navrhol "blok zmeny", kde by okrem týchto troch strán mali byť tiež strany KDH, OĽANO a SaS. Tie však už dávnejšie deklarovali, že do volieb chcú ísť samostatne a preto okrem PS-SPOLU ku žiadnej inej koalícii neprišlo.^[28] De facto, nie de iure koalície vytvorili strany OĽANO, MOST-HÍD, ĽSNS a MKÖ-MKS, ktoré sa vyhli vyšším kvóram pre koalície (7 % pre dvoj- až troj-koalície, 10 % pre štvor- a viac-koalície) tým, že do volieb kandidovali ako strana, no na kandidátnej listine vyhradili miesta aj pre členov iných politických strán.^[29]

Hospodárska politika

Koalícia PS-SPOLU avizovala, že v prípade pôsobenia vo vláde by zaviedla nové dane, napr. daň z nezdravého jedla či daň pre vozidlá produkujúce viac nečistôt.^[30] KDH odmietlo zavedenie akýchkoľvek nových daní, zároveň plánuje presadiť daňové úľavy pre malé a stredné podniky rodinného typu.^[31][32] SaS plánuje zrušiť zdvojnásobenie bankového odvodu.^[33] Strana DOBRÁ VOĽBA avizovala podporu sebestačnosti v produkcii základných potravín a zníženie daní na polovicu pre pracujúcich seniorov.^[34] ĽSNS plánujú zoštátnenie strategických podnikov.^[35] Strana Eduarda Chmelára Socialisti.sk chce v prípade úspechu zaviesť štvordňový pracovný týždeň alebo znížiť počet odpracovaných hodín na 6 za deň.^[36] Strana MKÖ-MKS sa hospodársky chce prioritne zamerať na rozvoj zaostalých južných regiónov Slovenska.^[37]

Energetika

Portál Euractiv viedol na konci januára 2020 rozhovory s expertmi preferenčne najsilnejších politických subjektov o témach energetiky a klímy. Jediný subjekt, ktorý nereagoval, bolo ĽSNS.^[38] Dostavbu tretieho a štvrtého bloku atómových elektrární Mochovce podporujú zhodne strany KDH, OĽANO, PS-SPOLU, SaS, SME RODINA, SMER-SD, SNS aj ZA ĽUDÍ.^[38] Výstavbu Nového jadrového zdroja za súčasných podmienok preferujú iba SNS a SME RODINA, ktorá uvažuje tiež o fúznom reaktore, resp. podpore výstavby jadrového reaktora štvrtej generácie.^[38] Štátnu pomoc pri výstavbe novej jadrovej elektrárne pripustili SME RODINA, SMER-SD aj SNS, nevyhranene sa k tomu stavalo KDH, ostatné strany by súhlasili iba so súkromnými projektmi.^[38]

Strany KDH, SaS, PS-SPOLU či ZA ĽUDÍ deklarovali potrebu väčšej podpory obnoviteľných zdrojov energie.^[38] PS-SPOLU či SaS vidia významnú úlohu v boji proti klimatickým zmenám tiež v zemnom plyne ako prechodnom palive na najbližšie desaťročia.^[38] Boj proti energetickej chudobe považujú za dôležitý všetky vyššie zmienené strany a hnutia okrem SNS.^[38]

Zdravotná a sociálna politika

KDH chce v Stratégii zdravotníctva 2030 navýšiť počty všeobecných lekárov, navýšiť počty a kompetencie zdravotných sestier, podporiť upravený model stratifikácie nemocníc či zvyšovať zdravotnú gramotnosť ľudí.^[39] Opatrenia vedúce k zatraktívneniu povolania lekárov a sestier a k reforme nemocničného systému zameraného na kvalitu a nie kvantitu navrhuje tiež strana ZA ĽUDÍ.^[40] ĽSNS avizovalo rozšírenie nemocníc do okresných miest.^[35]

Marian Kočner

Po obvinení podnikateľa Mariana Kočnera v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej začali viacerí politici požadovať odchod z verejného živote od politikov, ktorí mali vzťahy s Kočnerom. Medzi tých sa zaradili Martin Glváč a Monika Beňová zo Smeru, Richard Sulík z SaS, Boris Kollár zo SME RODINA či Béla Bugár z Mostu-Híd.^[41][42] Politici akékoľvek blízke vzťahy s Kočnerom odmietali. Martin Glváč aj kvôli komunikácii so spoluobvinenou v prípade, Alenou Zsuzsovou, odstúpil 7. novembra 2019 z funkcie podpredsedu Národnej rady SR.^[41]

Zahraničná a európska politika

Politológ Pavol Baboš predpokladal, že zahraničnopolitické ani únijné témy nebudú zastávať vo volebnej kampani významné miesto.^[43] Väčšina kandidujúcich subjektov s realistickou šancou vstúpiť do parlamentu podporovala vo svojich programoch nastavené euroatlantické smerovanie slovenskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, vrátane KDH, MKÖ-MKS, PS-SPOLU, SaS či ZA ĽUDÍ, pričom SaS sa profilovala mierne euroskepticky.^{[44][37][45][46][47]}

Koalícia PS-SPOLU vo volebnom programe Bod zlomu avizovala možné ukončenie prioritizácie spolupráce vo Vyšehradskej skupine na úkor vytvárania spojenectiev s "členskými štátmi EÚ, ktoré zdieľajú ich víziu a hodnoty."^[45] SaS v programe Návod na lepšie Slovensko či KDH avizovalo potrebu schválenia aktualizovanej Bezpečnostnej stratégie SR, ktorú v NR SR vo volebnom období 2016 – 2020 blokovala SNS.^[47]

Kriticky sa k angažovaniu Slovenska v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO) stavala strana VLASŤ, Kotlebovci-ĽSNS či Socialisti.sk. VLASŤ deklarovala snahu o zredukovanie vojenskej prítomnosti USA v EÚ a o zrušenie sankcií zo strany EÚ voči Rusku.^[48]

Prakticky univerzálny naprieč politickým spektrom je záujem na ochrane spoločných schengenských hraníc a zamedzenie nelegálnej migrácii, pričom potrebu pomáhať utečencom a postihnutým vojnami, prioritne v miestach ohnísk konfliktov deklarovali PS-SPOLU či KDH.^{[45][44][48][47][46]}

Čo sa týka európskej integrácie, strana ZA ĽUDÍ vo volebnom programe Mapa dobrých riešení deklarovala snahu o zredukovanie sídel Európskeho parlamentu na jedno (Brusel alebo Štrasburg.^[46] KDH vo svojom programe Reštart: Nádej pre Slovensko považovalo za podmienku uchovania existencie EÚ zachovanie jej kultúrnej identity, ktorú považujú za súbor národných identít založených na grécko-rímskych a židovsko-kresťanských základoch.^[44] PS-SPOLU, KDH či MÁME TOHO DOSŤ požadovali dôsledné využívanie fondov a dotácií zo zdrojov EÚ.^[44][49][45]

Financovanie kampane

Zákon č. 181/2014 Z.z. upravuje, že politické strany môžu minúť na výdavky volebnej kampane maximálne 3 milióny eur vrátane DPH, vynaložených v čase 180 dní pred voľbami. Sú povinné mať funkčné osobité bankové účty, tzv. transparentné účty, výlučne cez ktoré majú prevádzať všetky príjmy a výdavky spojené s kampaňou.^[50]

Hodnotenie transparentnosti volebných kampaní

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko monitoruje priebeh volieb a hodnotila vybrané politické strany podľa transparentnosti ich volebných kampaní, pričom brala do úvahy viaceré veličiny, na základe ktorých zoradila strany podľa transparentnosti. V prvom hodnotení ku 5. decembru 2019 získali najlepšiu známku Sloboda a Solidarita a koalícia PS-SPOLU, najhoršiu známku SMER-SD.^[51]

Na kampaň môžu politické strany minúť najviac tri milióny eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Do tohto limitu sa rátajú aj náklady, ktoré strana minula na svoju propagáciu v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb, čiže od 9. mája do 4. novembra 2019.^[52]

Transparency International vykonalo aktualizáciu hodnotenia transparentností kampaní ku 29. januáru 2020. Najlepšie výsledné hodnotenie, 1,00, získala koalícia PS-SPOLU. Za ňou sa umiestnili postupne SaS (1,65), DOBRÁ VOĽBA (2,27), OĽaNO (2,40), KDH (2,55), ĽSNS (2,65), ZA ĽUDÍ (2,80), MOST-HÍD (2,92), SME RODINA a SNS (obe 3,20), MKÖ-MKS (3,73), SMER-SD (3,85) a s najhorším hodnotením VLASŤ (3,90).^[53]

Celkové príjmy a výdavky na kampaň

Prieskumy verejnej mienky za rok 2019 sú zahrnuté v chronologickom poradí, teda najnovšie na konci. Dátum znamená dni, v ktorých sa prieskumy konali, nie dátum zverejnenia. Dátum zverejnenia je použitý v prípadoch, kedy neboli dohľadateľné dátumy získavania údajov. Hodnota zisku strany s najvyšším predpokladaným volebným ziskom je vyfarbená a vyznačená hrubo, v pravom stĺpci je odstup víťaznej strany od strany s druhým najvyšším volebným ziskom. Druhá najsilnejšia strana má pole vyfarbené, nie je vyznačené hrubo.

Grafické znázornenie

Vývoj priemernej podpory vybraných politických strán od volieb od marca 2016 do septembra 2019

Vývoj preferencií vybraných politických strán od volieb v marci 2016 do januára 2020 podľa prieskumov agentúry FOCUS

Graf je z technických dôvodov dočasne nedostupný.

Prieskum medzi mladými

Podľa prieskumu ľudí vo veku 18 až 29 rokov, ktorý pre Radu mládeže Slovenska vypracovala agentúra Focus na prelome októbra a novembra 2019 je 17% mladých nerozhodnutých a 10% by nešlo voliť. Z rozhodnutých voličov dopadli výsledky takto: Kotlebovci-ĽSNS 18,9%; Za ľudí 12,8%; PS/SPOLU 11,9%; SME RODINA 11,8%; OĽaNO 9,9%; Smer–SD 9,4%; SaS 6,9%; KDH 3,4%; SNS 2.5%; Most–Híd 2,4% a Vlasť 2%.^[122]

Študentské voľby

V študentských voľbách získali strany takéto poradie: PS/SPOLU 21,7%; OĽaNO 16%; Kotlebovci-ĽSNS 11,4%; Za ľudí 9,7%; SME RODINA 9,5%; SaS 6,5%; KDH 4,4%; Smer–SD 3,9%; Vlasť 2,3%; MÁME TOHO DOSŤ ! 2,2%; DOBRÁ VOĽBA 2,2%; MKÖ – MKS 2,1%.^[123] Voľby organizovali študenti pod záštitou Rady mládeže Bratislavského kraja.^[124] Volieb konaných 4. až 7. februára sa mohlo zúčastniť 59 700 stredoškolských študentov na 173 školách.^[125]

Moratórium na prieskumy verejnej mienky

Predseda SNS a NR SR Andrej Danko inicioval v lete 2019 diskusiu o predĺžení moratória na zverejňovanie predvolebných prieskumov: „Dejú sa tu podvody s prieskumami. Každý prieskum nemá zadávateľa, neviete, kto to platí. Čo prieskum, to iné číslo, a stáva sa z toho manipulatívny prostriedok“.^[126] Nápad podporil aj predseda SMER-SD Robert Fico s tým, že je „manipulácia s prieskumami verejnej mienky očividná“ a pokojne by moratórium predĺžil aj na 60 dní.^[126] 28. októbra 2019 následne poslanci strán SMER-SD, SNS, ĽSNS a poslanec Mosta-Híd Elemér Jakab presadili zákaz zverejňovania predvolebných prieskumov v období 50 dní pred voľbami. Novela schválená 124 dní pred voľbami tak v prípade nadobudnutia účinnosti zmení dobu moratória z doterajších 14 dní na 50. Dlhšie moratóriá majú len Kamerun s 90 dňami a Tunisko so 150.^[126][127]

Podľa behaviorálnej konzultantky Kristíny Radovej je moratórium „dobrým riešením pre strany, ktoré sa o svoj politický výtlak nemusia obávať.“ Pri klesajúcich preferenciách SNS by stav bez novely mohol strane uškodiť: vidiac nízku podporu odišlo by od nej viac voličov. Zároveň novela znižuje riziko zvýšenej popularity nových strán.^[128]

Ján Mazák, bývalý predseda Ústavného súdu SR, považuje novelu za protiústavnú a moratórium v takom rozsahu za zahanbujúce našu právnu kultúru a ústavné tradície, keďže sa blíži k stavu, ktorý je typický pre nedemokratické režimy.^[129] Kriticky sa k novele vyjadrili aj premiér Peter Pellegrini, minister spravodlivosti Gábor Gál a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý ju označil za krátkozraké politické riešenie, ktoré znižuje prestíž SR, oberá o občianske právo na prístup k informáciám a nepriamo vyzval prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby novelu vetovala.^[127] Prezidentka 6. novembra 2019 oznámila, že zákon nepodpíše s tým, že novela je v rozpore s viacerými právami garantovanými ústavou. Pokiaľ poslanci jej veto prelomia, podá návrh na Ústavný súd.^[130] Poslanci Národnej rady 26. novembra prelomili veto prezidentky, keď za opätovné schválenie hlasovalo spolu 80 poslancov – za strany SMER-SD, SNS, ĽSNS a viacerí nezaradení poslanci.^[131]

Prezidentka podala 5. decembra podnet na Ústavný súd a zároveň požiadala o pozastavenie účinnosti novely. V podaní argumentovala zásahom do slobody prejavu a rozporom s ochranou politickej súťaže, čo môže narušiť demokratický charakter štátu. V prípade pozastavenia platnosti navrhla prezidentka, aby platilo štrnásťdňové moratórium (doba pred platnosťou novely). Ak by Ústavný súd rozhodol o protiústavnosti novely, žiada, aby sa neobnovovalo ani toto moratórium.^[132] Dňa 18. decembra 2019 Ústavný súd pozastavil platnosť zákona o moratóriu. Vo voľbách v marci 2020 sa na základe rozhodnutia bude postupovať podľa predošlých pravidiel, moratórium na prieskumy bude platiť 14 dní pred konaním volieb. Sudcovia ešte nerozhodli či je novela v súlade s Ústavou.^[133] Najbližšie predvolebné prieskumy budú 2 exit polly^[134], ktoré zverejnia agentúry Median SK a Focus len pár minút po zatvorení volebných miestností.

Volebná účasť dosiahla 65,80 %. Voľby vyhralo hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA s výrazným náskokom a rastom oproti predošlým voľbám v roku 2016. Do Národnej rady sa dostalo šesť subjektov, pričom tesne pred hranicou zostala koalícia Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia s 6,96 % a Kresťanskodemokratické hnutie s 4,65 %. Definitívne výsledky boli zverejnené 1. marca. Vo voľbách až 820 411 hlasov voličov (28,47 %) išlo stranám, ktoré sa nedostali do parlamentu kvoli volebnému kvóru, čo je najviac v histórii demokratických volieb na Slovensku.^[1][2][3]

Mapy volebných výsledkov

• 
  OĽANO, NOVA, KÚ, ZZ
• 
  SMER-SD
• 
  SME RODINA
• 
  ĽSNS
• 
  PS a SPOLU-OD
• 
  SaS
• 
  ZA ĽUDÍ
• 
  KDH
• 
  MKÖ-MKS

Pozri aj: Vláda Igora Matoviča

Vznik koalície, zloženie, vymenovanie a vyslovenie dôvery vláde

Keď pred voľbami stúpli preferencie hnutia OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA, ktoré sa v prieskumoch dostalo na druhé a neskôr prvé miesto, začalo sa diskutovať, či by sa v prípade jeho víťazstva predseda Igor Matovič ujal postu premiéra, alebo by hnutie nominovalo niekoho iného. Odpoveď Igor Matovič poskytol vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach, v ktorom naznačil, že by ambíciu byť premiérom mal.^[135]

Prezidentka Zuzana Čaputová prijala v prezidentskom paláci všetkých štyroch predsedov strán možnej koalície a oficiálne Igora Matoviča poverila zostavením vlády v stredu 4. marca 2020.^[136][137] Igor Matovič začal po voľbách rokovania o možnej vláde s predstaviteľmi strán SME RODINA (predseda Boris Kollár), Sloboda a Solidarita (predseda Richard Sulík) a ZA ĽUDÍ (predseda Andrej Kiska), teda zo všetkými stranami, ktoré sa dostali do parlamentu, s výnimkou ĽSNS (predseda Marian Kotleba) a SMER – SD (predseda Robert Fico).^[138][139] Matovič zároveň viackrát pred voľbami naznačil, že si želal, aby sa do parlamentu dostali aj strany PS + SPOLU a KDH. Nakoniec, aj napriek verejne prejavenej nedôvere^{[140] [141]} bola koalícia zložená zo všetkých štyroch rokujúcich strán: OĽANO, SME RODINA, SaS a ZA ĽUDÍ.

Skladanie vlády, jej vymenovanie, vyslovenie dôvery i prvé mesiace vládnutia sa odohrali v období celosvetovej pandémie koronavírusu. Výsledné zloženie vlády Igora Matoviča je nasledovné: 8 členov za OĽaNO, 3 členovia za SaS, 3 členovia za SME RODINA a 2 členovia za stranu ZA ĽUDÍ.^{[142][143][144]} Predsedom parlamentu sa stal Boris Kollár zo SME RODINA;^[145] predseda strany ZA ĽUDÍ a bývalý prezident Andrej Kiska členom novej vlády nie je a vzdal sa aj poslaneckého mandátu. Svoje rozhodnutie vysvetlil zdravotnými dôvodmi.^{[146][147][148]}

Prezidentka Zuzana Čaputová novú vládu vymenovala 21. marca 2020^[149] a parlament jej vyslovil dôveru 30. apríla 2020.^[150] Na začiatku volebného obdobia mala vládna koalícia v parlamente 95 poslancov a mala teda aj ústavnú (trojpätinovú) väčšinu.

Predsedovia Progresívneho Slovenska Michal Truban, SPOLU Miroslav Beblavý,^[151] KDH Alojz Hlina,^[152] ako aj Socialisti.sk Eduard Chmelár^[153] po neúspechu vo voľbách ohlásili, že rezignujú na miesto predsedu. Za nového predsedu SPOLU bol zvolený Juraj Hipš.^[154]

Namietanie výsledku volieb

29. apríla 2020 Ústavný súd odmietol dve sťažnosti na voľby. Koalícia strán PS/Spolu argumentovala preferenčnými hlasmi, ktoré neboli započítané jej kandidátom. "Zároveň uvádzala dôvodné podozrenie, že sa neumožnilo poštové hlasovanie voličom zo zahraničia, podozrenie o nezákonnom vyhodnotení hlasovacích lístkov ako neplatných či o nezapočítaní odovzdaných hlasovacích lístkov, a to v rozsahu spôsobilom ovplyvniť výsledok volieb."^[155] Namietala aj menej priaznivé zaobchádzanie v porovnaní s inými de facto koalíciami. Podľa súdu dôkazy "ostali [...] v rovine hypotetických tvrdení". Ústavný súd zamietol aj žiadosť strany Vlasť, ktorá namietala spočítavanie hlasov a manipuláciu s volebnými lístkami.^[155]

• zoznam poslancov NR SR (2020 – 2024)
• vláda Slovenskej republiky od 21. marca 2020 do 1. apríla 2021
• vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021

• Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2020 – informácie na webe Ministerstva vnútra SR
• Výsledky volieb na webe Štatistického úradu SR