Most Lanfranconi

Projekt vzišiel zo siedmich súťažných návrhov v roku 1976. Jeho prioritou bola esteticky čistá stavba nezasahujúca svojím tvarom a konštrukciou do rázu okolitej krajiny, nezabraňujúca vo výhľadoch od mesta a nachádzajúca sa v harmonickom súlade s už stojacim dominantným Mostom SNP.^[7]

Most má sedem polí a celkovú dĺžku 761 m. Štvorpruhová vozovka je široká 30 metrov. Najväčšiu hrúbku má konštrukcia pri centrálnom pilieri, kde dosahuje 11 metrov. Do okrajových častí sa postupne vejárovito zužuje až na hrúbku 2,7 metra. Pod vozovkou sa po obidvoch stranách nachádzajú lávky pre peších a cyklistov. V dutej konštrukcii vedie vodovodné potrubie aj plynovod.

Pôvodne, t.j. počas výstavby, sa most volal Most mládeže (resp. podľa pravopisu platného do roku 1991 most Mládeže).^{[8][9][10][11]} Napokon v roku 1992 most dostal meno Most Lafranconi.^{[2][3][4][5][12][13][14][9]}

Meno Most Lafranconi vzniklo prevzatím mena študentského internátu Lafranconi resp. okolitej štvrte nazývanej Lafranconi na severnom brehu Dunaja pri moste. Tento internát a štvrť boli pomenované podľa tunajších pozemkov talianskeho architekta Eneu Graziosa Lanfranconiho (1850 – 1895), prípadne podľa jeho vily, ktorá v tejto oblasti pôvodne stála a bola pre stavbu mosta asanovaná. Meno rodiny Lanfranconi sa síce prevažne uvádza v tvare Lanfranconi, ale občas sa uvádza aj v tvare Lafranconi^{[Pozn. 1]}); podľa niektorých názorov je tvar Lafranconi chyba. Pri pomenovaní internátu resp. štvrte sa každopádne používal a zaužíval len tvar Lafranconi, čiže tvar bez -n-.^{[12][13][14][19]}

V roku 2020 bola zastávka MHD pri moste premenovaná z Lafranconi na Lanfranconi.^[20] Následne v roku 2021 aj Národná diaľničná spoločnosť vymenila dopravné značenie s názvom mosta na tvar Most Lanfranconi.^[1]

• 
  Pravý breh a pohľad na cyklotrasu EuroVelo 6
• 
  Priechod mostom pre chodcov a cyklistov
• 
  Parkovisko pod mostom na ľavom brehu
• 
  Pohľad na Staré mesto z Lanfranconi
• 
  Spodná strana mosta