Naum Ochridský

Pochádzal pravdepodobne zo slovanských obyvateľov Byzantskej ríše, ktorí žili niekde pri hraniciach s Bulharskom. Bol vznešeného pôvodu a pochádzal z bohatej rodiny. Od mladosti sa poznal so svätým Klimentom Ochridským.

Ešte pred misiou na Veľkú Moravu vstúpil do monastiera. Na kňaza bol vysvätený v roku 868 počas návštevy solúnskych bratov v Ríme.

Po vyhnaní z Veľkej Moravy po roku 885 sa spolu s ostatnými žiakmi sv. vierozvestcov uchýlil do Bulharska, kde pôsobil najprv v Preslave. V roku 893 odišiel za sv. Klimentom do oblasti Ochridu (v dnešnom západnom Macedónsku), kde pôsobil ako učiteľ v miestnom slovanskom učilišti a podieľal sa aj na fungovaní strediska slovanskej bohoslužby. Napomohol tiež rozvoju mníšskeho života a sám založil významný monastier na juhozápadnom brehu Ochridského jazera (okolo r. 905). Tu aj zomrel 23. decembra 910 a podnes sú tu jeho ostatky. Monastier, dnes známy pod menom sv. Nauma, sa stal významným pútnickým miestom regiónu; sv. Naum je uctievaný ako divotvorca a uzdravovateľ.

• Kánon sv. apoštolovi Andrejovi
• S. Kožucharov mu pripisoval Kánon na prenesenie ostatkov sv. Jána Zlatoústeho, G. Popov je proti tejto atribúcii
• V staršej literatúre sa mu pripisoval aj spis Obrana slovanského písma (O pismenech) napísaný pod pseudonymom mních Chrabr, dnes je ale táto teória málo uznávaná

Zachovali sa tri slovanské životy sv. Nauma a dva grécke. Najviac informácií o živote a pôsobení sv. Nauma máme v dlhom Živote Klimenta od sv. Teofylakta Ochridského. Okrem toho sa Naum spomína aj v ďalších starobylých prameňoch – slovanských i gréckych. Na jeho počesť bola zložená služba, ktorú poznáme vo viacerých slovanských i gréckych redakciách.

Sv. Naum má u južných Slovanov sviatok 23. decembra a 20. júna. U nás nemá svoj osobitný sviatok, ale je uctievaný spolu s ostatnými svätými sedmopočetníkmi 27. júla u gréckokatolíkov a pravoslávnych, resp. u rímskokatolíkov v ten istý deň v rámci spomienky svätého Gorazda a spoločníkov.

• ŠKOVIERA, Andrej. Svätý Naum Ochridský. Konštantínove listy, 2009, roč. 2, čís. 2, s. 58-68. ISSN 1337-8740.
• ŠKOVIERA, Andrej. Tretí slovanský život Nauma Ochridského a dátum vyhnania Metodových učeníkov. Slavica Slovaca, 2007, roč. 42, čís. 2, s. 111–123. Dostupné online [cit. 2014-08-31]. ISSN 0037-6787.
• STANISLAV, Ján. Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda v legendách a listoch. Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská, 1950, s. 121–123.
• ŠKOVIERA, Andrej. Svätí slovanskí sedmopočetníci. 1. vyd. Bratislava : Slovenský komitét slavistov - Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2010. 247 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89489-02-2.

• Andrej ŠKOVIERA: Druhý slovanský život svätého Nauma Ochridského – komentár a preklad s paralelným originálnym textom. In: Slavica Slovaca, roč. 49, 2014, č. 1, s. 11-19. (ISSN 0037-6787) Dostupné online
• Andrej ŠKOVIERA: Služby svätému Naumovi Ochridskému. In: Roczniki Teologiczno – pastoralne 7. Red. Gabriel Paľa – Marek Petro. Lublin: Norbertinum, 2013, s. 65-94. (ISBN 978-83-7222-487-3.) Dostupné online
• Andrej ŠKOVIERA: Mníšsky aspekt životov a služieb svätému Naumovi Ochridskému. In: Gréckokatolícka cirkev na Slovensku vo svetle výročí II. Red. Jaroslav Coranič – Jana Koprivňáková – Peter Šturák. Prešov: Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovskej univerzity, 2012, s. 227-238. (ISBN 978-80-555-0596-1.) Dostupné online
• Andrej ŠKOVIERA: Životy svätého Nauma Ochridského ako historické pramene. In: Bratia, ktorí menili svet – Konštantín a Metod. Bratislava: Slovenské národné múzeum – Archeologický ústav SAV, 2012, s. 175-185. (ISBN 978-80-8060-304-5.) Dostupné online
• Andrej ŠKOVIERA: Slovanské a grécke služby sv. Naumovi Ochridskému. In: Кирило-Методиевски студии. Книга 20. Кирило-Методиевското културно наследство и националната идентичност. София: Кирило-Методиевски научен център – Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, 2011, s. 126-149. (ISSN 0205-2253.)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Naum Ochridský

• Andrej Škoviera: Svätí sedmopočetníci