PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ

17°08′12″V / 48,182972°S 17,1368°V / 48.182972; 17.1368

O súčasnej politickej strane pôsobiacej v Poľsku pozri Právo a spravodlivosť.

PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ je bývalá slovenská politická strana, existujúca v rokoch 2011 – 2017.[1] Ideologicky sa strana vymedzovala voči všetkým ostatným slovenským politickým stranám, pričom avizovala "spoločenskú zmenu". Strana chcela presadzovať lepšiu vymožiteľnosť právneho štátu a bojovať proti korupcii a nezamestnanosti. Od založenia bol predsedom strany Peter Puškár.[2]

PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ
Základné informácie
Skratkaoficiálne žiadna, v praxi sa často používa PaS alebo PAS
Založenie30. september 2011
Rozpustenie28. november 2017 (vstup do likvidácie)[1]
PredsedaPeter Puškár
Najviac poslancov0
Poslancov0
Volebný výsledok0,41% (parlamentné voľby 2012)
1,66% (voľby do EP 2014)
IdeológieKonzervativizmus, sociálna demokracia
Ďalšie informácie
SídloNobelova 16, Bratislava
NovinyPrávo národa
Právo a spravodlivosť
Farby     červená
     čierna
Webpravoaspravodlivost.eu
Sídlo na Nobelovej 16 v Bratislave

Programové hodnoty strany

Pri svojom vzniku strana prezentovala štyri programové piliere:

  • náš štát
  • naše potreby
  • naša ekonomika a hospodárstvo
  • náš priestor na život.

V rámci nich avizuje Právo a spravodlivosť zameranie na odhaľovanie korupcie a klientelizmu v štátnej správe, projekt zníženia nezamestnanosti, verejné financie a životné prostredie. Strana si zároveň uvedomuje dôležitosť regionálnej politiky a nutnosť riešenia problémov na komunálnej úrovni, a preto kladie dôraz na regionálne štruktúry a komunálnu politiku.

Volebné výsledky

Strana sa doteraz zúčastnila na celoštátnej úrovni vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012, volieb do Európskeho parlamentu v 2014 a komunálnych volieb 2014. V prvom prípade dosiahla 0,41% za 10604 obdržaných hlasov, v druhom získala 1,66% za 9 322 hlasov (dvanásta strana v poradí výsledkov).[3]. V komunálnych voľbách 2014 obsadila miesta 10 primátorov (starostov) a 82 poslancov v samosprávnych orgánoch.

Referencie