Paľo Bielik
Paľo Bielik, pseudonym Ján Bukva (* 11. december 1910, Senica – † 23. apríl 1983, Bratislava) bol slovenský herec, filmový režisér a scenárista. Manžel herečky Marty Černickej-Bielikovej. Je zakladateľskou osobnosťou slovenskej kinematografie. Pseudonym Ján Bukva.
| Paľo Bielik | |
 slovenský herec, filmový režisér a scenárista | |
| Narodenie | 11. december 1910 Senica (dnes časť Banskej Bystrice), Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 23. apríl 1983 (72 rokov) Bratislava, ČSSR |
Po skončení odbornej kovorobnej školy v Banskej Bystrici (1929) mal viacero zamestnaní (kreslič, montér, predavač, četník). Hral ochotnícke divadlo v Banskej Bystrici a v úlohe Jánošíka z rovnomennej hry od J. Mahena ho objavil Karel Plicka a odporučil Martinovi Fričovi pre titulnú úlohu filmu Jánošík (1935). Úspech filmu ho priviedol do SND v Bratislave, kde pôsobil v rokoch 1939 – 1942. V rokoch 1943 – 1945 pôsobil ako režisér krátkych filmov v spoločnosti Nástup. Počas SNP nakrútil s Karolom Krškom dokumentárne zábery z povstaleckých bojov, z ktorých v roku 1945 vznikol dokument Za slobodu.
Po roku 1945 sa stal režisérom celovečerných hraných filmov, ktoré mali veľký divácky ohlas. Vo filme Varúj...! (1946) bol spoluscenáristom, spolurežisérom a zároveň stvárnil jednu z hlavných postáv. Za svoj režijný debut Vlčie diery (1948) s tématikou SNP získal Slovenskú národnú cenu. Oba filmy boli neskôr vyradené z distribúcie kvôli ideologickým nedostatkom. Ďalšie dva filmy boli ideologické - Priehrada (1950) a Lazy sa pohli (1952).
Na zakázku bola aj komédia V piatok trinásteho (1953). Tá vznikla v ateliéroch na Kolibe. Po nej nasledovali dva výrazné historické filmy Štyridsaťštyri (1957) s tématikou udalosti z prvej svetovej vojny a Kapitán Dabač (1959), v ktorej stvárnil hlavnú úlohu Ladislav Chudík a ktorej scenár napísal na motívy poviedky Vlada Mináča. Bielik sa vrátil k Jánošíkovi a v rokoch 1962 - 1963 nakrútil dvojdielny film Jánošík s herecky neznámym Františkom Kuchtom v hlavnej úlohe. Išlo o tretie filmové spracovanie tejto témy pri príležitosti 250. výročia Jánošíkovej smrti.[1] Historickým témam ostal verný aj v posledných dvoch filmoch: Majster Kat (1966), ktorý sa odohráva v 17. storočí, a vo filme Traja svedkovia (1968), ktorého dej sa odohráva v dobe revolúcie roku 1848.
V roku 1955 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1968 titul národný umelec.
Filmografia
- 1935: Jánošík (herec: Juro Jánošík)
- 1937: Hordubalové (herec: Michal Hordubal)
- 1947: Čapkovy povídky (herec: četnický kapitán Havelka)
- 1947: Varúj...! (herec: Ondrej Muranica)
- 1948: Vlčie diery (režisér, herec: Dičo)
- 1950: Priehrada (režisér)
- 1952: Lazy sa pohli (režisér)
- 1953: V piatok trinásteho (režisér)
- 1956: Nie je Adam ako Adam (režisér – stredometrážny film)
- 1957: Štyridsaťštyri (režisér)
- 1959: Kapitán Dabač (režisér)
- 1962-63: Jánošík I-II (režisér)
- 1966: Majster kat (režisér)
- 1968: Traja svedkovia (režisér)
Referencie
Literatúra
- HANÁKOVÁ, Petra: Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra. Bratislava : Slovenský filmový ústav – Vysoká škola múzických umení, 2010. 320 s. ISBN 978-80-85187-58-8
- ŠTRIC, Ernest: Paľo Bielik. Bratislava : Tatran, 1984.