Pluk Azov

Vznik jednotky a boje o Mariupoľ (2014)

Pluk Azov bol založený v máji 2014 v meste Berďansk ako dobrovoľnícka polovojenská jednotka pod velením Andreja Belitského, pod názvom prápor Azov. Andrij Bileckyj bol už v skoršom období známy svojimi neonacistickými názormi.^[2] V začiatkoch hľadal veliteľ Andrij Bileckyj finančnú a politickú pomoc, tú od samého začiatku dostával od ministra vnútra Arsena Avakova. Ten prijal prápor Azov do štruktúr ministerstva vnútra a spolu s vtedajším poslancom Antonom Geraščenkom pomohol Belickému a jeho vojakom nájsť vhodnú základňu pre ich budúce pôsobenie.^[5]

Príslušníkmi pluku boli od začiatku viacerí príslušníci krajnej pravice. V znaku pluku sa dodnes nachádza germánsky a nacistický symbol Wolfangel.^[6] V jednotke od počiatsku slúžili viacerí neonacisti. Ich počet nikdy nepresiahol 10 - 20 %. Ukrajinské orgány však po reorganizácii príslušníkov jednotky podrobili previerkám a väčšinu z nich z jednotky prepustili.^[7] V jednotke neskôr slúžili osoby rôznych ukrajinských etník.

Od samého počiatku bola jednotka tažko skúšaná, napríklad v prvej polovici roka 2014, kedy sa zapojila do prvej bitky o Mariupoľ ako súčasť protiofenzívy, ktorej cieľom bolo vyčistiť mesto od separatistov Doneckej ľudovej republiky. 13. júna spolu s práporom Dnipro-1 a ukrajinskou armádou znova obsadili kľúčovú infraštruktúru, ktorá bola pod kontrolou separatistov a front zatlačili za Mariupoľ.

V bojoch o Novoazovsk z 25. do 28. augusta 2014 bol prápor Azov spolu s ukrajinskými silami vytlačený z tohto mesta presilou separatistov a ruských síl. Jednotka bola preto nútená stiahnuť sa späť do Mariupoľa.^[8] Na základe tohto úspechu separatisti začali s druhou ofenzívou na Mariupoľ. V prvých dňoch septembra 2014 Azov bojoval počas druhej Bitky o Mariupoľ, keď sa separatisti prebojovali hlbšie k mestu. V noci 4. septembra prešli vojaci Azova do protiofenzívy a vytlačili separatistov do vzdialenosti až 20 kilometrov východne za mesto.^[9][10]

Neskôr, v septembri 2014, bol Azov reorganizovaný z práporu na pluk. V októbri jednotku opustil veliteľ Andrij Bileckyj. 31. októbra 2014 bol zástupca veliteľa Vadym Trojan menovaný šéfom polície Kyjevskej oblasti.^[11] 11. novembra 2014 bol Azov oficiálne začlenený do štruktúry Národnej gardy Ukrajiny.^[12]

Bitka o Šyrokyne (2015)

Začiatkom roka 2015 sa Mariupoľ často dostával pod paľbu zo strany separatistov. 24. januára 2015 sa Mariupoľ ocitol pod raketovou paľbou separatistov, pri ktorej prišlo o život 29 civilistov a viac ako 90 bolo zranených. Separatisti útočili na strategické ciele z blízkej dediny Šyrokyne, 11 km od Mariupoľa.^[13] Počet separatistických jednotiek v Šyrokyne narastal, čo zväčšovalo na strane Azova strach z možnej tretej ofenzívy na Mariupoľ.

Vo februári 2015 ukrajinské sily prerazili frontovú líniu a pluk Azov následne obsadil Šyrokyne, Pavlopil a Kominternove.^[14] Následne Ukrajinské sily začali postupovať na Novoazovsk.^[15] Pri bojoch o Novoazovsk sa separatisti za pomoci delostreleckej paľby a ťažkej techniky spôsobili ukrajinským silám vrátane Azova ťažké straty. Po týchto urputných stratách boli nútení stiahnuť sa späť k Šyrokyne. Napriek stratám, ukrajinská ofenzíva vytlačila delostrelectvo separatistov z dostrelu Mariupoľu.^[16] 12. februára 2015 bola podpísaná Druhá minská dohoda.^[17] Vypätá situácia v Šyrokyne utíchla a obidve strany si vybudovali zákopy. Napriek prímeriu sa Azov a separatisti medzi sebou niekoľko týždňov ostreľovali. Pri týchto šarvátkach bola dedina Šyrokyne celkom zničená.^[18]

1. júla 2015 sa separatisti stiahli zo Šyrokyne.^[19] Líder separatistov Denis Pušilin to odôvodnil ako akt dobrej vôle a dodržiavanie Druhej minskej dohody. Líder Azovu Andrij Bileckyj tento ústup odôvodnil ťažkými stratami separatistov a ich ďalšou neschopnosťou udržať pozície.^[20]

Dňa 29. júla 2015 bojovníci pluku Azov spolu s práporom Donbas, ktorý sa nachádzal v Šyrokyne, boli stiahnutéí z frontu a nahradené jednotkami ukrajinskej námornej pechoty.^[21] Neskôr v auguste 2015 ukrajinská vláda stiahla všetky dobrovoľnícke prápory vrátane Azova z frontových línii okolo Mariupoľa a nahradila ich regulárnymi jednotkami ukrajinskej armády.^[22]

2016-2019

V roku 2016 bolo pridelených 300 vojakov a ľahké obrnené vozidla Azova na ochranu mesta Odesa.^[23] V roku 2016 sa časť pluku Azov zapojila do ochrany pozícií v Záporoží.^[24]

V noci 29. augusta bojovníci Azova zlikvidovali záškodnícku jednotku tajnej služby separatistov v bojoch o Svitodarsk.^[25] Počas roka 2018 došlo v oblastiach, v ktorých prebiehali aktivity Azovu, na východe Ukrajiny k vraždenám a mučeniu civilistov.^[26]

2022

Začiatkom roku 2022 mal pluk Azov asi 900 príslušníkov. Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 bola jednotka nasadená spolu s inými ukrajinskými jednotkami pri obrane Mariupoľa, kde bola prakticky celá zničená. Niekoľko stoviek preživších príslušníkov jednotky sa vzdalo ruským jednotkám v oceliarňach Azovstaľ.^[27]

Koncom septembra 2022 boli pri výmene zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou prepustení viacerí príslušníci pluku Azov, vrátane veliteľa pplk. Prokopenka a jeho zástupcu kpt. Palamara.^[28]

• Andryj Bileckyj (2014)
• Ihor Mosijčuk (2014 – 2016)
• Maksym Žorin (2016 – 2017)
• Denys Prokopenko (2017 – 2022)

V 2015 bojovali za pluk Azov aj dvaja Slováci.^[29] Minimálne jeden z týchto Slovákov, známy pod menom Thomas, sa zapojil aj do bojov o Šyrokyne.^[30]

Príslušníci jednotky sú spolu s osobami iných ukrajinských jednotiek a štátnych úradov obviňovaní Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva, že počas vojenských operácií na Donbase v rokoch 2014 až 2015 porušoval ľudské práva viacerých zadržaných osôb.^[31][32]

Ruskou propagandou a viacerými inými kritikmi je jednotka označovaná ako neonacistická a jej príslušníci zodpovední za vojnové zločiny.^[33] Ruský najvyšší súd od augusta 2022 považuje túto jednotku za teroristickú organizáciu.^[3][4] Ruskí predstavitelia viackrát vyhlásili, že jej príslušníkov budú stíhať za údajné vojnové zločiny, alebo ich dokonca na mieste popravia. Napriek tomu boli viacerí príslušníci jednotky, vrátane jej posledného veliteľa vymenení v septembri 2022 za ruských zajatcov.^[34]