Regensburg
Regensburg (historický slovenský názov Rezno; po česky Řezno; po latinsky: Ratisbona, pôvodne Castra Regina - pevnosť na rieke Regen) je bavorské mesto, ktoré leží na najsevernejšom ohybe rieky Dunaj. Na východ od mesta leží Bavorský les. Mesto má postavenie mesta bez okresu (Kreisfreie Stadt) a zároveň je správnym strediskom bavorského vládneho obvodu Horné Falcko a krajinského okresu Regensburg.
| Regensburg | |||
| mesto | |||
 Kamenný most s Dómom sv. Petra v pozadí, najznámejšie pamiatky Regensburgu | |||
| |||
| Štát |  Nemecko | ||
|---|---|---|---|
| Spolková krajina | Bavorsko | ||
| Vládny obvod | Oberpfalz | ||
| Kreisfreie Stadt | Regensburg | ||
| Diaľnica | A 3, A 93 | ||
| Nadmorská výška | 343 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°1′S 12°6′V / 49,017°S 12,100°V | ||
| Rozloha | 80,76 km² (8 076 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 134 218 | ||
| Hustota | 1 661,94 obyv./km² | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
  Poloha mesta v rámci Nemecka | |||
| Wikimedia Commons: Regensburg | |||
| Webová stránka: regensburg.de | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Historické centrum mesta je od roku 2006 zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Dejiny
Regensburg bol jedným z najstarších nemeckých mestských osídlení v Nemecku a v 12. – 13. storočí najväčším a najbohatším mestom v južnom Nemecku. Už v staroveku tu existovalo keltské stredisko s názvom Radasbona, ktorý sa neskôr zmenil na Ratisbona. Okolo roku 70 tu Rimania založili vojenský tábor pre kohortu, ktorý cisár Marcus Aurelius roku 179 rozšíril na tábor pre légiu s názvom Castra Regina („pevnosť na rieke Regen“). V 4. storočí bolo toto opevnené miesto zničené Germánmi.
Začiatkom 6. storočia sa na troskách rímskeho tábora usídlili Agilolfingovia, vládcovia utvárajúceho sa kmeňa Bavorov, ktorí v 7. storočí prijali kresťanstvo. V roku 739 tu sv. Bonifác ustanovil biskupstvo. V roku 788 ukončil vládu Agilolfingov Karol Veľký a Regensburg sa stal jednou zo sídelných rezidencií Karolovcov, neskôr sídelným mestom vládcov Východofranskej ríše. V rokoch 899 – 973 sa súčasťou regensburskej diecézy stali aj christianizujúce sa Čechy. V roku 973 bolo v Prahe založené so súhlasom regensburského biskupa Wolfganga (napriek odporu kapituly) vlastné biskupstvo.
V 12. a 13. storočí dosiahol Regensburg vrcholný rozkvet. Rozširoval svoje obchodné väzby, spojenie bolo cez Brennerský priesmyk nadviazané okrem iného aj s Benátkami. V meste bol v 12. storočí postavený prvý kamenný most, ktorého architekt postavil aj Juditin most v Prahe. Mesto sa postupne oslobodzovalo z moci bavorských vojvodov aj regensburgských biskupov, až sa v roku 1245 stalo slobodným ríšskym mestom. V 14. storočí ich však zatienili vtedy sa rýchlo rozvíjajúci Augsburg a Norimberg. Roku 1542 prijala mestská rada dočasne luteránske vyznanie.
V rokoch 1663 – 1802 sa Regensburg stal stálym sídlom ríšskeho snemu, ktorý predstavoval akýsi predstupeň nemeckého parlamentu. V roku 1803 stratilo postavenie slobodného mesta a ako svetské kniežatstvo pripadlo mohučskému arcibiskupovi Theodorovi Karlovi von Dahlbergovi. Roku 1809 ho dobyli Francúzi a v roku 1810 pripadlo Bavorsku.
Osobnosti mesta
- Svätý Bonifác (* medzi 672 - 675 - † 754/755), založil v Regensburgu roku 739 biskupstvo
- Johannes Aventinus (* 1477 – † 1534), nemecký historik a filolog
- Juan d'Austria (* 1547 – † 1578), syn cisára Karola V. a dcéry regensburských mešťanov Barbory Blombergovej, sa narodil v Regensburgu
- Johannes Kepler (* 1571 – † 1630), nemecký matematik a astronóm, zomrel v Regensburgu. V jeho úmrtnom dome bolo zriadené múzeum (Kepplerhaus)
- Johann Nepomuk Mälzel (* 1772 – † 1838), nemecký hudobník a vynálezca metronómu
- Konrad z Megenberg (* 1309 – † 1374), historik[1]
Partnerské mestá
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Regensburg
