Slavkovská kopa
Slavkovská kopa[1] (2 345,8 m n. m.[2]) je vrch v Tatrách na Slovensku. Vypína sa nad Novým Smokovcom, približne 13 km severozápadne od Popradu.[3] Severozápadne vo Veľkej Studenej doline stojí Zbojnícka chata.[2]
Slavkovská kopa | |
vrch | |
Slavkovská kopa | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Poprad |
Obec | Vysoké Tatry |
Časť | Vysoké Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodie | Poprad |
Nadmorská výška | 2 345,8 m n. m. |
Súradnice | 49°10′05″S 20°10′43″V / 49,1681°S 20,1787°V |
Geologické zloženie | žula |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | cez Slavkovský štít |
Poloha v rámci Slovenska | |
Poloha v rámci Tatier | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
Nachádza sa na juhovýchode strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situovaný Nový a Starý Smokovec, južne sa nachádzajú Tatranské Zruby, Tatranská Polianka a Nová Polianka, juhozápadne Vyšné Hágy a Štrbské Pleso a východne Tatranská Lomnica a Tatranská Lesná.[5][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a na hrebeni sa stretávajú hranice národných prírodných rezervácií Slavkovská dolina a Studené doliny.[3]
Opis
Slavkovská kopa sa nachádza v mohutnej rázsoche, vybiehajúcej z Východnej Vysokej (2 429 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier juhovýchodným smerom na Slavkovský štít (2 452 m n. m.). Má dva vrcholy; vyšší sa nachádza v hlavnom, nižší v postrannom, severným smerom vybiehajúcom hrebeni. Severovýchodné svahy strmo padajú do Veľkej Studenej doliny, juhozápadné do Slavkovskej dolinky, ktorá vybieha z mohutnej Velickej doliny.[6] Severne od vrcholu sa vo Veľkej Studenej doline nachádza Vareškové pleso, ktorým odteká voda Studeným potokom do rieky Poprad, voda z južnej časti hrebeňa odteká Slavkovským potokom.[5] Svahy vrchu sú obľúbeným miestom lezeckých výstupov.
Západným smerom sa nachádza Kotlový štít (2 601 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.), Východná Slavkovská veža (2 358 m n. m.), Východná Vysoká (2 429 m n. m.) a Svišťový štít (2 383 m n. m.), severne sa vypína Malý Javorový štít (2 380 m n. m.), Javorový štít (2 418 m n. m.), Široká veža (2 462 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.) a Lomnický štít (2 633 m n. m.), východne Malý Kostol (2 188 m n. m.), Veľká Lomnická veža (2 211 m n. m.), Zadný Oštep (1 888 m n. m.) a Slavkovský štít (2 452 m n. m.) a južne Senná kopa (1 848 m n. m.) a Veľký Krížny kopec (1 325 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[3]
Výhľady
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné okolité doliny a vrcholy Vysokých Tatier, no tiež Podtatranská kotlina, veľká časť Nízkych Tatier, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Volovské vrchy a Levočské vrchy.[7]
Prístup
Vrch sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto prístup naň je možný len s horským vodcom. Najčastejšie je využívaný prístup po hrebeni zo susedného Slavkovského štítu, kde vedie sezónne otvorený modrý chodník zo Starého Smokovca.[3]
Referencie
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, Olympia Praha 1974.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – monografia, 5. diel, 1972.