Slobodná demokratická strana
Slobodná demokratická strana (nem. Freie Demokratische Partei, skratka FDP, alebo iba Slobodní demokrati, nem. Freie Demokraten) je liberálna stredopravicová politická strana v Nemecku. Jej predsedom je od roku 2013 Christian Lindner.
| Slobodná demokratická strana | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | FDP |
| Založenie | 11. december 1948 |
| Predseda | Christian Lindner |
| Podpredsedovia | Wolfgang Kubicki Bettina Starková-Watzingerová Johannes Vogel |
| Poslancov | Spolkový snem 92 / 736 |
| Volebný výsledok | 11,5% (Spolkové voľby 2021) |
| Ideológie | liberalizmus pro-europanizmus |
| Politické spektrum | stredopravica |
| Medzinárodné organizácie | |
| Skupina Európskeho parlamentu | Obnovme Európu |
| Európska politická strana | Aliancia liberálov a demokratov pre Európu |
| Medzinárodné organizácie | Liberálna internacionála |
| Ďalšie informácie | |
| Mládežnícka organizácia | Mladí liberáli |
| Noviny | fdplus |
| Farby | žltá, magenta |
| Web | fdp.de |
V nemeckom Spolkovom sneme je s výnimkou rokov 2013 – 2017 zastúpená nepretržite od roku 1949.[2] V bývalom Západnom Nemecku, ako aj v dnešnej Spolkovej republike sa ako menšia strana v koalícii s kresťanskými alebo sociálnymi demokratmi podieľala na niekoľkých vládach. Od roku 2021 vládne spolu so Sociálnodemokratickou stranou a Zelenými, pričom spravuje štyri ministerstvá.
Slobodná demokratická strana vznikla v roku 1948 zlúčením viacerých liberálnych hnutí v západných okupačných zónach, z ktorých sa o rok neskôr sformovala Nemecká spolková republika.[3] V nasledujúcich desaťročiach počas trvania studenej vojny mala pri zostavovaní vlád väčšinou kľúčovú úlohu, keďže bola popri CDU a SPD jedinou menšou stranou v Spolkovom sneme a obe ju tak potrebovali na dosiahnutie väčšiny. Jej prvý predseda Theodor Heuss sa stal prvým prezidentom NSR. Okrem neho bol slobodný demokrat vo funkcii prezidenta ešte v rokoch 1974 – 1979, kedy túto funkciu zastával Walter Scheel.[4]
FDP je klasickou liberálnou stranou, ktorá sa sama označuje za „stranu slobody a sebaurčenia“.[5] Orientuje sa najmä na slobodný trh, digitalizáciu, vzdelávanie či občianske práva a zastáva výrazné proeurópske postoje. Jej voličskú základňu tvoria najmä príslušníci strednej a vyššej triedy, podnikatelia a mladí ľudia. Svoje tradičné bašty má predovšetkým v Bádensku-Württembersku, Hesensku a iných častiach bývalej NSR, zatiaľ čo vo východných spolkových republikách je jej popularita nižšia.[4]