Bádensko-Württembersko
Bádensko-Württembersko (nem. Baden-Württemberg) je tretia najväčšia (podľa veľkosti a aj počtu obyvateľov) spolková krajina na juhozápade Nemecka. Vznikla v roku 1952 zlúčením bývalých historických území Württembersko-Bádensko, (Južné) Bádensko a Württembersko-Hohenzollernsko. Hlavné mesto krajiny je Stuttgart.
| Bádensko-Württembersko (Baden-Württemberg) | |||
| Spolková krajina | |||
 Letecký záber na Stuttgart, hlavné mesto spolkovej krajiny | |||
 | |||
| |||
| Štát |  Nemecko | ||
|---|---|---|---|
| Hlavné mesto | Stuttgart | ||
| Rozloha | 35 742 km² (3 574 200 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 10 753 880 (31.12.2010) | ||
| Hustota | 300,88 obyv./km² | ||
| Premiér | Winfried Kretschmann (Grüne) | ||
| Kód ISO | DE-BW | ||
| Wikimedia Commons: Baden-Württemberg | |||
| Webová stránka: http://www.baden-wuerttemberg.de/ | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny
Bádensko-Württembersko pozostáva z bývalých historických území Bádensko, Hohenzollernsko, Württembersko a časti regiónu Švábsko.
Po druhej svetovej vojne Spojenecké vojská ustanovili tri krajiny: Württembersko-Hohenzollernsko, (Južné) Bádensko (obe okupované Francúzkom), a Württembersko-Bádensko (okupované Spojenými štátmi). V roku 1949 sa tieto tri krajiny stali časťami Nemeckej spolkovej republiky. Článok 118 novej Nemeckej ústavy však jednako dovoľuje tieto krajiny zlúčiť. Po hlasovaní konanom 9. decembra 1951 boli tieto štáty zlúčené a to 25. apríla 1952 do spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko. V roku 1956 Federálny ústavný súd Nemecka ohlásil, že hlasovanie bolo nezákonné pretože bolo znevýhodnené obyvateľstvo Bádenska. Hlasovanie sa potom konalo znovu v bývalej oblasti Bádensko v roku 1970 s výsledkom viac než 81 % pre novú krajinu.
Geografia
Bádensko-Württembersko susedí s nemeckými spolkovými krajinami Porýnie-Falcko (severozápad), Hesensko (sever) a Bavorsko (východ). Na juhu potom susedí so Švajčiarskom (s ktorým má hranice cez Bodamské jazero), (s kantónmi Schaffhausen, Aargau, Thurgau, St. Gallen, Zürich, Bazilej-vidiek a Bazilej-mesto), na západe s Francúzskom (oblasť Alsasko). A okrem toho aj s rakúskou spolkovou krajinou Vorarlbersko s ktorou má taktež hranicu cez Bodamské jazero.
V kraji sa nachádzajú tieto veľkomestá Stuttgart, Mannheim, Karlsruhe, Freiburg im Breisgau, Heidelberg, Heilbronn, Ludwigsburg, Ulm, Tübingen, Pforzheim a Reutlingen.
Západnú hranicu krajiny rovnako ako veľkú časť južnej hranice tvorí rieka Rýn. Schwarzwald (Čierny les), hlavné horské pásmo krajiny, sa týči na východ od rýnskeho údolia. Bádensko-Württembersko zdieľa Bodamské jazero ako aj pohorie Alpy zo Švajčiarskom.
V Bádensku-Württembersku pramení rieka Dunaj v blízkosti mesta Donaueschingen vo Schwarzwalde.
Vzdelanie
Bádensko-Württembersko je domovom niektorých z najstarších prestížnych univerzít v Nemecku, medzi ktoré patria univerzity vo Freiburgu, Heidelbergu a Tubingene. V krajine Bádensko-Württembersko sa nachádzajú štyri z deviatich nemeckých znamenitých univerzít (Freiburg, Heidelberg, Karlsruhe a Konstanz). Ďalšie univerzitné mesta sú Mannheim a Ulm. Popritom sú dve univerzity umiestené v hlavnom meste krajiny Stuttgarte, univerzita v Hohenheim a Univerzita Stuttgart. Ludwigsburg je domovom, slávnej národnej filmovej školy Filmakademie Baden-Württemberg.
Obyvateľstvo a jazyk
Bádensko-Württembersko sa dá rozdeliť na dve národnostné skupiny:
- Bádencov - v Bádensku - symbolické hlavné mesto je Karlsruhe
- Švábov - vo Württenbersku - hlavné centrum je Stuttgart
Oddelení sú od seba pohorím Schwarzwald. Z historických dôvodov sa nemajú veľmi radi a existujú medzi nimi drobné trenice, ale už nie na politickej úrovni. Švábi sú považovaní za veľkých lakomcov a hovorí sa im aj Škóti Nemecka.
V mnohých oblastiach v Bádensku-Württembersku, obyvatelia hovoria nárečím švábštinou a alemančinou, ktoré sú takmer nezrozumiteľné k nemčine, zvlášť v ich tvrdšej forme na vidieku.
Hospodárstvo
Spolková krajina Bádensko - Württumbersko patrí medzi najbohatšie a najrozvinutejšie oblasti Nemecka a Európy s tradične nízkou mierou nezamestnanosti.[1]V spolkovej krajine pôvodne vznikli a majú svoje firemné sídlá mnohé z celosvetovo pôsobiacich a známych technologických a výrobných podnikov, napr. Daimler AG, Porsche,Robert Bosch GmbH, výrobca optických systémov Carl Zeiss AG, softvérová spoločnosť SAP AG. Napriek prítomnosti veľkých celosvetovo pôsobiacich spoločností je hospodárstvo Bádenska - Württumberska charakterizované najmä stovkami menších a stredne veľkých priemyselných a technologických podnikov, ktoré vytvárajú základ hospodárskeho bohatstva regiónu.[2]Podľa štúdie ekonomických novín Wirtschaftwoche realizovanej roku 2007 je spolková krajina Bádensko - Württumbersko ekonomicky naúspešnejím a nadynamickejším regiónom Nemecka.[2]
Administratívne členenie
Bádensko-Württembersko je rozčlenené do 35 krajinských okresov (Landkreise) a 9 nezávislých mestských okresov (Stadtkreise). Landkreise aj Stadkreise sú zoskupené do štyrochvládnych obvodov (Regierungsbezirk) Freiburg, Karlsruhe, Stuttgart a Tübingen.
Deväť nezávislých mestských okresov (Stadtkreise):
35 okresov (Landkreise): |  | ||||||||||||||||||||||||
K okresu Konstanz patrí tiež exkláva Büsingen am Hochrhein (BÜS), v blízkosti Schaffhausenu ktorá je úplne obklopená Švajčiarskom.
Zoznam premiérov v Bádensku-Württembersku
- 1952 - 1953: Reinhold Maier (FDP/DVP)
- 1953 - 1958: Gebhard Müller (CDU)
- 1958 - 1966: Kurt Georg Kiesinger (CDU)
- 1966 - 1978: Hans Karl Filbinger (CDU)
- 1978 - 1991: Lothar Späth (CDU)
- 1991 - 2005: Erwin Teufel (CDU)
- 2005 - 2010: Günther Oettinger (CDU)
- 2010 - 2011: Stefan Mappus (CDU)
- od 2011: Winfried Kretschmann (Strana zelených)
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bádensko-Württembersko
Externé odkazy
- Webportal Bádensko-Württembersko Archivované 2018-08-10 na Wayback Machine (po nemecky)/(po anglicky)/(po francúzsky)